Tma

 

Na krajinu sadá tma. Pomaly, dôkladne. Obloha je tmavá, kdesi tam sa pohojdáva mesiac. Akoby dozeral na to, aby všetko prebehlo ako má. Sedí tam ako veľký šéf, ktorý práve dáva príkazy svojim podriadeným. Poslúchajú všetci. Aj hviezdy zaujali svoje postavenie, je ich toľko, že neviem, ktorým smerom sa mám pozerať.

 

Tma, tú veľmi nemusím, je pochmúrna, evokuje vo mne smútok. Ale hviezdy, tie áno, obdivujem ich vždy, keď môžem. Najradšej u starkej na vidieku, je tam poriadna tma a všetky sa nádherne ligocú. V lete si ľahnem do trávy a pozorujem ich.

„Aneta, kde si?“ Som ticho, najradšej by som neodpovedala, akoby som tu nebola. Volá ma mama, u tej by to neobstálo, na všetko by prišla. A potom… Nedopadlo by to dobre. Ešte chvíľu mlčím, potom sa hlásim: „Tu som s hviezdami.“  „No jasné, kde inde by som ťa mohla hľadať?“ Hm, jeduje sa, viem to podľa hlasu, niekedy aj starkú spomína, vraj som sa to naučila u nej. Hlúposť, hviezdy sú úžasné, možno raz budem o ich živote vedieť oveľa viac. Možno všetko, chcela by som. Ale teraz rýchlo preč z balkóna, kým sem nevylezie mama.

 

V kuchyni je toľko vôní, tlačia sa mi do nosa. Skúšam hádať, nahlas nie, len tak pre seba, nechcem, aby ma vyhrešila mama. Stojí pri sporáku, v ruke má pokrievku z veľkého čierneho hrnca. „Dobre, ryba je hotová,“ konštatuje sama pre seba. Pre mňa to znamená jediné, vziať smetný kôš a na nič sa nepýtať. Opakuje sa to každý rok v rovnakom čase, presne ako teraz.

 

Schodište, okolo mňa prítmie. Svetlo tu je, ale nie je to žiadna sláva. Nad hlavou sa mi hompáľa žiarovka zavesená na čiernom kábli. Na bielej stene vidím okrem tieňa žiarovky niekoľko pavučín. Asi aj  pavúka, čierneho tučného. Odporné, neznášam tento pohľad, cítim sa nesvoja. Schody, kráčam smerom dole, veľmi sa neobzerám. Potrebujem sa dostať na ulicu, čím skôr, tým lepšie. Vrznutie brány, mám to za sebou, aspoň polovicu. Neznášam tento rituál, odvrávala by som, keby som mohla. Nemôžem, som poslušné dievča, vychovali ma tak.

 

V ruke kôš plný smetí a hlava hore, som vo svojom živle. To je hviezd. Vidím ich lepšie ako z balkóna. Ulica je tichá, nikde ani živej duše. Uvedomím si to a rozhýbem sa. Vysypať smeti a vrátiť sa domov, tak to chcela mama. Dobre teda, schody hore beriem po dvoch, nech to už mám za sebou. Vchádzam do bytu a viem, že už sa môžu začať Vianoce.

Tag:

Čísla

04.04.2026

Hodiny, hľadím na ne dlhšie ako je zvyčajné. Čísla, po posledných týždňoch plných daňových priznaní sa mi mihajú pred očami. Akékoľvek čísla, som ich presýtená. Ešte aj hodiny mi robia problém. Čosi po deviatej hodine a ja v župane. Konečne voľno. Ponáhľať sa? Ani nápad, potrebujem pokojný deň. Lenivý, nerobím nič, po krátkom zamyslení [...]

Mesto

07.02.2026

Klopkanie podpätkov. Počúvam ich. Nemusela by som, jednoducho som si zvykla. Mesto, toľko ruchu a zvukov. Všakovakých, miešajú sa jeden medzi tie ostatné, odlíšiť ich, je niekedy ťažké. Niekedy. A potom príde čas, keď im začneš rozumieť. Nesnažíš sa, akosi to príde a ide to aj samo. Električka číslo päť. A keby len päťka, pred ňou jedna a za [...]

Perina

19.12.2025

Prší či nie? Neviem, o tomto nemám ani potuchy. Asi ani nechcem, toto sú veci, ktoré zaujímajú dospelých. Teda ja si to myslím. A to ja nie som a ešte dlho nebudem. Ani nechcem. Ležím v posteli, nohy mám ukryté pod perinou posiatou drobnými kvietkami. Rozmýšľam, chcela by som vedieť ako sa volajú. Sú červené, modré a žlté. Už som sa na to pýtala [...]

Donald Trump

Trump predĺžil Iránu ultimátum, zasypal ho spŕškou vulgarizmov a vyhrážok. Nehodné hlavy štátu, reagoval Teherán

05.04.2026 20:51

Americký prezident predĺžil ultimátum, ktoré krajine na opätovné otvorenie Hormuzského prielivu.

Pes / Veterina /

Na pozemku našli 56 psov: Veterinári ich v Záhorskej Vsi odobrali za asistencie polície

05.04.2026 20:12

Antikonfliktný tím pomáhal deeskalovať vzniknuté napätie.

Benito Mussolini

Mussoliniho vila sa nedostane do rúk „nostalgikov po fašizme“. Kúpilo ju mesto

05.04.2026 19:06

Vila má dlhú a kontroverznú históriu.