dadama

Noc, za oknom tma. Lampy svietia, ale život na uliciach utíchol. Stojím a pozorujem, mĺkvo, bez slova. Mám pocit, že tak to má byť, a keby aj, nikto okrem mňa tu nie je.  Ale iba chvíľku, akosi mi začína byť chladno. Po kúpeli sa mi to stáva, prejdem do izby a babuším sa do županu.

Hneď je to lepšie, keby tu bol Michal, pomyslím si. Púšťam z hlavy, ešte tri dni ho neuvidím, neodkladné pracovné povinnosti. Vlastne áno, domov príde, ale kedysi nadránom. A na ďalší deň znova, takmer ako kolotoč. Káva, obraciam svoju pozornosť smerom do kuchyne. Nemala by som, v tomto čase iste nie. Žehliaca doska a mám po nálade, tú som určite nepotrebovala vidieť. Nenávidím ju. Aha, vlastne, trocha pozornosti by som jej venovať mala. Moja blúzka, presne tú si chcem zajtra obliecť a takto pokrčenú asi nie. Netrvá dlho, namiesto pomyslenia na voňavú kávu sa oháňam žehličkou.

Hotovo, na dnes končím, mám toho naozaj dosť. Posteľ, to je ono, asi už len ju potrebujem. Perina vysoko, presne tak to mám rada. Čítala by som, knihu mám položenú na nočnom stolíku. Skúšam, posledná kapitola bola skutočne napínavá. Niekoľko riadkov a potom protesty mojich viečok. Privierajú sa samé od seba bez môjho pričinenia. Rezignácia, zhasínam svetlo, na dnes to bolo už naozaj všetko.

Zaspávam rýchlo bez komplikácií. A potom už nič, asi len tma. Alebo to u mňa nefunguje? Som kdesi, okolo mňa ľudia. Nie jeden, dvaja, je ich hneď niekoľko. Starší pán s paličkou, mladá žena, potom akýsi párik. Stretávam ich, som kúsok od nich. Zorientovať sa, to by som potrebovala, začína to byť nevyhnutné. Výťah, veľký, priestranný, jeho dvere sa otvárajú priamo predo mnou. Super, nastúpim. Lenže so mnou aj oni, je ich toľko, ani ich rýchlo nespočítam. Kabína moderného výťahu so zrkadlom v zadnej časti sa pohne a práve vtedy sa preľaknem. Rúška, je ich tu okolo mňa len niekoľko. Málo, okrem mňa najviac traja. Sme v pohybe a ja chcem začať kričať, pýtať sa. Prečo ich nemajú?

Telom mi trhne, z čela kvapká pot, očami si overujem miesto výskytu. Som doma vo svojej vlastnej posteli, rukou hľadám manžela. Ešte tu nie je, fuj, to bol odporný sen. Asi priveľa negatívnych správ za celý deň.