Nervozita, asi ona za to môže, ešte aj čaj som rozliala. Bylinkový, každé ráno iný, opakovanie sa mi v tomto prípade nepáči. „Mami, si hrozne zásadová,“ hovorí mi môj maznáčik. Hovorím jej tak, ale má aj meno. Daniela, moja mladšia. „Kdeže, je to len zvyk,“ oponujem jej. „Práve preto,“ nedá sa a doširoka sa usmieva.
Viem ako to myslí, skôr si ma doberá, má to v povahe. A v podstate má pravdu, nikdy si nespravím rovnakú bylinku dvakrát za sebou. Ešte sa to nestalo a možno ani nestane. Asi to tak bude, jednoducho potrebujem zmenu, trvám na tom. Dnes sa po izbe šíri vôňa medovky. Chlipnem si, potom ešte raz a hodím očkom po dcére. Už je pri kávovare, ona je z úplne iného cesta, čaj ju neoslovuje. Nepije ho, možno kedysi, aj to zotrvala pri čiernom. Medovka sa dostáva do úzadia, vôňa čerstvo zomletej kávy sa rozpínavo tlačí do popredia.
„Mami, ideš za Táňou?“ znie jej zvonivý hlas. „Prebila si moju čajovú vôňu,“ pripomínam jej bez toho, aby som odpovedala. Usmeje sa a nechá to bez slov, zdá sa jej to najlepšie. Asi áno, tiež neprotestujem, v jej veku som bola rovnaká. Teraz však, zmenila som sa, to všetko pod ťarchou okolností. Trávenie, už to nie je, čo bývalo, prišli problémy. Spomínam si na lekárove slová, nepáčili sa mi.
Posledný hlt medovky osvieži moje hrdlo, smerujem do izby. „Tak ideš za ňou?“ doľahne ku mne jej hlas kdesi vo dverách. Odpoviem a potom sa už venujem svojmu. Musím, čas pokročil, najvyšší čas držať sa plánov. Hlava ponorená hlboko v skrini, snaživo sa v nej prehrabujem. „Máš pre ňu niečo?“ Vykuknem, odpovede sa však zdržím, nemusí všetko vedieť hneď. Zvedavá je.
Netrvá dlho, v rukách mám balíček. Darček, môj výber pre staršiu dcéru, práve dnes má narodeniny. Rifle, obzerám si ich, podľa mňa je ten strih celkom fajn. Á, Daniela, už zasa je tu, jedujem sa. „Ukáž, nech viem, čo dostane moja sestra.“ No nie, dostávam sa pod paľbu kritiky, maznáčik sa do mňa púšťa. „Nemoderné, musíš ich aspoň trocha potrhať. Vieš, mami, takto sa to nenosí.“
Tak a mám to, jednoducho som nemoderná. Cúvam, v tomto momente to nechávam na dcéru a sledujem premenu môjho darčeka.
Celá debata | RSS tejto debaty