Cesta zasypaná snehom, pod topánkami mi vŕzga. Ako v horore, pomyslím si a trochu sa pousmejem. Občas mi na oblečení pristanú tancujúce snehové vločky a pohodlne sa usadia. Pozorujem ich jemnosť a krásu, zdajú sa mi fascinujúce, malé a nádherné. Rútim sa ulicou, oproti mne občas človek. Nevnímam, som trochu ako naprogramovaný stroj. Dostaviť sa na vopred […]

Lavička. Stojí uprostred zelene, akoby bola ukrytá pred zrakmi ostatných návštevníkov parku. Pozná ju, šantil okolo nej ešte ako dieťa. Boli časy, odrazu sa pred ním otvoril úplne iný svet. Detstvo, s bratmi sa tu čosi navystrájali, mama na to často spomína, vraj bol poriadne živé dieťa. Tvárou sa mu mihne šibalský úsmev, rýchlo ho však potlačí. Dnes nie, žiadne […]

Biele steny miestnosti, štyri steny okolo mňa. Pozriem sa ešte raz a trochu sa zháčim. Biela farba, isté okamihy si pamätám ešte z detstva, bola to pre mňa farba snehu. Tá biela, jagavá nádhera, ktorá vydávala zvuk pri stretnutí s topánkami. Vrzgot, práve sa ozýva v mojich ušiach, akoby som bola na svahu plnom pojašených detvákov. Behali sme, skákali, stavali snehuliakov […]

Pletená čiapka narazená do čela, takmer mu oči nevidno. Zima mu nie je, o tom to nebude, je vo vnútri. A vôbec, vonku veľká zima tiež nie je. Je to jedno, ide o imidž, čiapka k nemu patrí a ostatné nerieši. Prstami poklepkáva po doske stola. Toľko svetiel okolo neho, všetko vyzdobené, akoby už boli Vianoce. Kdeže, ešte sa ani posledný mesiac v roku nezačal. „Musí […]

Rifle, tenká bunda, pod ňou krátke tričko. Príliš naľahko, skonštatovala by mama. Nemohla, nedostala príležitosť, dnes mala svoj vlastný program. Vlastne, je to tak lepšie, zbytočne by ju to dráždilo. A potom, tie konfliktné situácie nie sú nikomu príjemné, ani mne nie. Som dospelý, keď sa rozhodnem, chcem, aby bolo po mojom. Možno príliš tvrdohlavý, mám to po […]

Priestor, izba. Štyri steny, všetky biele, možno kocka. Nemusí to tak byť v matematike som nikdy nebola dobrá. Geometria ešte horší level, všetky tie útvary, rysovanie a výpočty. Ešte aj učiteľka bola nanič, tlstá a odporná, tvár jej zdobila ďalšia brada. Nie jedna a možno by ani pri dvoch nezostala. Bola mladá, pohybovala sa ťažko a pri každom kroku fučala. […]

Som niekde, neviem špecifikovať miesto. Snažím sa, akoby sa do toho zapájali všetky bunky môjho vnútra. Akýsi zvláštny pocit sa rozlieva v mojom vnútri, cítim to. Musí to fungovať, inú možnosť si nepripúšťam, som tvrdohlavá, aj mama mi to vravievala. „Si tvrdohlavé dieťa, neviem po kom to máš.“ Boli to jej slová a občas, keď mala zlú náladu doplnila ešte, že […]

Posteľ, nádherné miesto, ranné leňošenie je skutočne krásne. Len tá hlava, je plná toho, čo musím. Nechcem na to myslieť, je sobota, potrebujem oddych. „Miláčik, veď už vylez z postele,“ usmieva sa na mňa moja polovička vo dverách spálne. Zlatíčko, ešte aj božtek mi venoval. Sú za tým raňajky, akoby som to nevedela. Nehovorím nič, zostávam mĺkva, takto mi to […]

Miestnosť, malá, veľká, ani neviem. Som niekde, veľa toho nevidím. Chcem, snaživo otváram oči, doširoka, koľko môžem. To je pocit, pravé oko, akoby mi z očnej jamky išlo vypadnúť. Opatrne, pobádam sa k činnosti. „Musíš niečo spraviť,“ počujem akýsi hlas. Hľadám niekoho, ktosi tu musí byť, farba jeho hlasu. Svetla tu veľa nie je, možno preto, hľadám […]

Domy, vysoké, nižšie a nízke. Každý iný, ale všetky podobné. Paneláky týčiace sa do výšky, niektoré mohutné, iné trochu poskromnejšie. Jednoducho sídlisko. A to všetko lemované kúskami zelene. Vyrástla tu, rodičia tu bývali od jej narodenia a ona sa tu cítila vždy dobre. Bol to jednoducho jej domov. Boli takí, čo prišli na návštevu a kritizovali, vraj hrôza, […]