Bolesť, to môže to byť len ona. Chcem sa brániť, je to také nepríjemné. Neviem, nedokážem sa pohnúť. Možno nadvihnem ruku a budem vedieť viac, musí sa mi to podariť. Presviedčam samú seba, ale nie a nie. Ležmo poloha, ľavý bok. Oči, tie mi pomôžu, chlácholím sa. Také jednoduché to nebude, viečka mám ťažké, tlačia sa do pôvodnej polohy. No […]

Nehýbem sa, sotva dýcham, zrýchlene a plytko. Neviem, čo bude nasledovať. Ani nechcem vedieť, kto by už chcel. Potrebujem, aby niekto prišiel, aby ma zachránil. Musí sa niečo stať, musím začať niekomu chýbať. Nie som anonymná, mám príbuzných, priateľov. Verím im, určite sa musí čosi stať, nemôžu na mňa zabudnúť. „Dievčatko moje!“ Hlas, […]

Strach. Krátke slovo z niekoľkých písmen. Prežívam ho. Hrozné, do uší sa mi tlačia zvuky. Všakovaké, niektoré pôsobia tupo, iné nie. Obávam sa, najviac tých, ktoré sa približujú, sú stále a stále bližšie pri mne. Bojím sa, takmer sa trasiem. Potrebujem byť odvážna, čosi zistiť, ležať tu len tak a čakať, to určite nie. Nemôžem, odkedy som tu, […]

Únava, pomaličky prichádza. Dokonca je už tu. Cítim ju, začína sa mi rozlievať po tele, možno je to čosi ako kontrastná látka v lekárskej praxi. Možno pri magnetickej rezonancii či CT vyšetrení. Moja predstavivosť funguje na plné obrátky. Vidím ju, je farebná. Modrá je dobrá, pozdáva sa mi. Akoby to nemohlo byť inak. Vlastne, všetko je možné, aj červená by […]

„Dobrý deň,“ zdraví srdečne, keď sa zháči. Spomalený krok a hlava pootočená smerom von. Hm, tma, kdesi tam hore žiarivý mesiac a on takto. Vraj deň. Kdeže, deň sa už dávno prehupol do noci, len niektorí to ešte nezbadali. On medzi nimi. Skoro ráno z domu a potom… Práca, dnes dorazil skutočne skoro. Privstal si, aby sa veci hýbali, je vedúci […]

Je ráno. Slnko už vypeká, akoby nemohlo byť po včerajšom dni unavené. Mohlo, keby to takto fungovalo. Nie, nič z toho, slnečná aktivita sa zvyšuje rýchlym tempom. Moje telo zahaľuje len tenučké tričko. Keby nebolo treba… Úvahy, veď prečo nie, popustiť uzdu fantázii môže byť celkom fajn. Oči privreté, tvár sa mi kúpe v slnečných lúčoch. Hodinky […]

Kráčam po schodoch. Moje nohy, sú neskutočne ľahké, akoby som ich ani nemala. Ale mám, sú presne na svojom mieste. Pravá, ľavá, ešte raz sa na ne pozriem a pokračujem v ceste. Nejaké schody za mnou a predo mnou tiež, dvanásť poschodí spraví svoje. Možno som mala použiť výťah, dnes taká bežná záležitosť. Áno, v tejto bytovke sú hneď dva, jeden vedľa […]

Vôňa, vráža mi do nosa. Nádhera, kávové zrná, mám ich pred očami. Tie tvary, zbožňujem ich vo všetkých podobách. Akoby som sa práve ocitla v reklamnom spote, kochám sa pohľadom na ne. „No, len sa na ne pozri!“ chcem vykríknuť a dať to na známosť všetkým. Nech vedia, kde je ich krása a chuť. Áno, tá chuť dostane každého. Musí, nedá sa jej odolať. […]

Pohľad na hodiny, len taký rýchly, aj ten však hovorí za veľa. Zostáva mi ešte čosi, veľa toho však nie je. Mala som to vypočítané a teraz toto. Teória a prax, začína to byť zložité. „Gabika, chce ťa vidieť Rišo.“ Diana, jej hlas prišiel až ku mne, akoby sa odrážal od stien chodby. „Hm, práve teraz sa mi to nehodí,“ vysúkam zo seba. Na odpoveď […]

Slnko sa ešte neprebudilo, okolo mňa tma. Hustá, čierna, možno by sa dala aj nožom krájať. Moja profesorka, ona to tak hovorievala. Zrak neklame, tento pocit sa ma zmocnil okamžite po prebudení. Ťahám perinu vyššie, k telu sa mi dostal chlad. Odkopala som sa, toto sa mi stáva. Z času na čas. Privieram oči a chcem myslieť na niečo pekné. Všade okolo mňa je svetlo a ľudia, […]