Prst, šibal jeden. Pohybujem ním všetkými smermi, vpravo, vľavo, hore, dole. Nič nacvičené, skôr živelné, niektoré smery opakujem častejšie. Prečo? Neviem, netuším, vlastne ani ma to nezaujíma. Beriem to, ako to príde. Aj tak sú to všetko len čiary, rovné, zvlnené, pokrútené, inak všetky rovnaké. Chvíľka, drobná, kratučká. Ale pre mňa významná, dokonca až […]
Pokračovanie článku