Ulica tichá, takmer prázdna. Vlastne, nie celkom, je to len akýsi klam. „Dobré ráno,“ povie ktosi a stráca sa v diaľke. Krok rýchly, postava, len tú vidí, dedukuje. Ten hlas, už ho počula. Ale nedá to, akosi sa v tom stráca. Dvanásť poschodí, toľko bytov a rodín, nemožno sa čudovať. Nebýva tu tak dlho, ešte nie a bližšie vzťahy má len s niektorými. Dom, […]

Pekná, podľa neho určite. Názor, povedala by ona. Kdeže. Sú veci, v ktorých sa zhodnú, dokonca bez problémov. Tu nie. On má v tom jasno, keby tomu rozumela. Ženy a tie ich názory, bolo by lepšie, keby sa nevyjadrovala. Lenže ona je taká, jednoducho musí, má to v povahe. Tvár sa jej formuje do akejsi zvláštnej pózy. Zvyčajne sa nič také nedeje, len keď hovorí o nej. Ale […]

Okuliare, má ich na nose. V dolnej časti, chvíľu sa zdá, že jej čoskoro spadnú. Rám kovový, akoby zlatistý, sklá skôr menšie. Nikdy predtým ich nenosila, až teraz. Čosi vyše roka, asi toľko to bude. „Mám už svoje roky,“ hovorieva pomerne často. Nevysvetľuje, len konštatuje, akoby chcela všetkým oznámiť, že už nepatrí k najmladším. Zbytočné, podľa mňa […]

Prst, šibal jeden. Pohybujem ním všetkými smermi, vpravo, vľavo, hore, dole. Nič nacvičené, skôr živelné, niektoré smery opakujem častejšie. Prečo? Neviem, netuším, vlastne ani ma to nezaujíma. Beriem to, ako to príde. Aj tak sú to všetko len čiary, rovné, zvlnené, pokrútené, inak všetky rovnaké. Chvíľka, drobná, kratučká. Ale pre mňa významná, dokonca až […]

Perina, som pod ňou poriadne zakutraná. Len oči, tie mi je vidieť. Je to nepodstatné, som doma, noc bola chladná, akoby sa tá zima nechcela vzdať. Nechce, niečo na tom bude, trvá to už vyše týždňa. A vôbec, v tomto byte veľmi teplo nie je. U rodičov, to áno, chodievala som tam naľahko. Možno až priveľmi, matka sa s tým nevedela stotožniť. Ja áno, som letný typ, milujem […]

Adam. Úplne obyčajný chalan, po uliciach takých behajú stovky. Kdeže, je ich ďaleko viac, tisíce, to bude presnejšie. Vlastne, je to úplne jedno, teraz je všetko inak. Postavené na hlavu. Hlas. Dolieha ku mne, podľa tónu je to naliehavé. Chvíľu váham, potom sa rozhýbem. Mama, zasa čosi chce. „Počúvam, mami,“ dávam jej vedieť, aby z toho nebol cirkus. Dobre som […]

Prízemie, prvé poschodie. Krok váhavý, postáva kdesi v priestore. Rozhodne sa po chvíli, priamo pred ním schody. Žiadna klasika z nohy na nohu, práve naopak, eskalátory, priestranné, moderné. Jedným i druhým smerom, všetko premyslené do najmenšieho detailu. Okolo biely mramor, pôsobí elegantne, páči sa takmer každému oku. Nákupy, najmä tie sú v týchto miestach […]