Žena, sedí oproti mne. Vlasy šedivé, pôsobia, akoby boli špinavé. Nie sú, to všetko len vek, to číslo, ktoré sa tak rýchlo mení. Nepáči sa mi, jej tvár pôsobí na mňa zvláštne, akoby som sa jej bála. Vlastne, asi len zlý dojem. Zuby má posadené príliš dopredu, niekedy jej vidím celé ďasná. Jej ústa, sú také veľké, neustále sa otvárajú. Sústredene sa na ne […]

Sedí, nohy natiahnuté pred sebou, pravá prehodená cez ľavú. Červená púta pozornosť, dnes dopoludnia si nalakovala nechty. Prsty na nohách si lakuje pravidelne a výrazné odtiene má rada. Naozaj rada a potom, každý má nejaký vkus. A vôbec, ona iných nerieši, chce byť sama sebou. Prsty, pohýbe nimi a cíti čosi, ale tu toho je. Zaborí nohy hlbšie. Zrnká, […]

Moje nohy, hompáľam nimi, raz jednou, potom druhou a potom oboma naraz. Striedam to, dokonca ma to baví, je to také hravé. Akoby som bola dieťa. Aj som, len… Prsty, na jednej nohe päť, zoradené od najväčšieho po najmenší. Možno naopak, podľa toho, z ktorej strany sa pozeráš. Od malíčka, hovorí mi čosi v mojom vnútri. Zvykla som si, na najmenších som […]

V rohu miestnosti kreslo. Farba červená, nič moderné, práve naopak, aj poťah je už zodratý. Zašlá sláva napadne človeku pri pohľade naň. Ale ona, je taká pokojná a pokorná, to všetko sa dá prečítať v jej tvári. Sedí, pohodlne opretá, nohy obuté v papučiach natiahnuté pred seba. Papuče, teplé sú, dostala ich od vnučky k narodeninám. Nechcela nič, […]

Kráčam, moje telo je v pohybe. Jedna noha, druhá, kladiem ich vedľa seba. Zvláštne, nerobievam to, ale dnes, akoby som ich pozoroval. Možno to nie je celkom presné, ale aj tak sa na ne zameriavam. Je zima, takmer päť stupňov pod nulou a ten vietor. Nič príjemné, ešte aj pod kabát mi fúka, dnes je ten vetrisko príliš zvedavý. Nemusel by, už aj mráz mi dáva zabrať. Veru […]

Miestnosť, steny biele, nikde ani štipka farby. Hm, otáčam hlavu, akoby som tu ešte nikdy nebola. Opak je pravdou, toto miesto je takmer mojím druhým domovom. Ani nápad, chce sa mi protestovať, takto by som to určite nenazývala. Sedím pri stole bielej farby a niekam hľadím. Šanóny, je ich tu toľko, stoja tu ako pyramídy. Veľký poriadok tu nie je, ale to všetko […]

Ulica plná ľudí, vidím ju, len akosi ju nevnímam. Mohol by som, času by som mal. To áno, ale… Moje myšlienky, všetky som sústredil na prácu, môj veľký deň sa približuje míľovými krokmi. Teším sa, ale aj obavy, mám ich, nezapieram. Aby nie, toto je projekt, na ktorom mi skutočne záleží a dôvera vedenia podniku sa dá stratiť len raz. Nemôžem si to dovoliť, […]

Zapne svetlo a nadvihne nohu, jedenkrát, dvakrát, trikrát. Hm, malá či veľká násobilka. Boli časy, pomyslí si a všetky čísla hodí za hlavu. Nemá ich rád, akosi mu nikdy nešli pod kožu. Snažil sa, ale ako by to povedal. Ešte aj učiteľka bola proti, jednoducho posadnutá matematikou. S číslami si líhala do postele a potom s nimi vstávala. Predstava mierne […]

Šálka na stole a v nej káva. Jeho obľúbená, ešte aj smotanu si do nej dal. Niekoľkokrát ju premieša, ale lyžičku nepoloží, má ju v ruke. Je strnulý, nehýbe sa, akoby to ani nedokázal. Okamih, lenže tento je zvláštny, až príliš. Až potom, keď príde k sebe, nie celkom, iba čiastočne, kladie malú antikorovú lyžičku na podšálku. A hľadí pred seba, […]

Posteľ, biela bavlnená plachta. Klasika, Erika má jednoducho taký vkus, ako kedysi. Iné neboli, usmieva sa zľahka a presne vie, o čom hovorí. Nuž, boli to iné časy, žiadne plné regály tovaru, nedostatok všetkého. „Dobré ráno, mami, ako si spala?“ vypytuje sa Eva, len čo vystrčí nos z izby. „Nestojí za reč,“ mávne rukou a akosi jej nie je do reči. Hm, […]