dadama

Jeden jediný pohyb, otočenie kľúčom a ticho, zvuk motora je preč. Stačilo tak málo a všetko sa zmenilo. Sedí na mieste vodiča takmer bez pohybu, hlavu má opretú o opierku. Je to zvláštne, odrazu akoby dýchal hlasnejšie, počuje každý svoj nádych i výdych. Možno nervozita, pripomína mu to školské časy. Tenisky na nohách, ruky vo vreckách a strach z písomky. Nebol […]

Medicína, pre nás bežných občanov čosi, čo by nám malo pomáhať. Vždy, keď to potrebujeme, či už osobne alebo niekto z našich príbuzných. Utiekame sa k nej, aby nám ľudia v bielych plášťoch zlepšili náš každodenný život. Niekedy sú to maličkosti, potom čosi väčšie, zákernejšie. Ale to nie je všetko, prichádzajú chvíle, keď je priamo ohrozený náš život, […]

Noviny, hm, čosi také už dávno nedržala v ruke. Veľký formát, menší, ešte má v pamäti ako domov nosievala „Večerník“. Otec mal iné, ale mama si v ňom vedela nájsť to svoje. Novinový stánok stojaci pri nákupnom stredisku, tam ho kupovala. Bol natretý žltou farbou, vždy strčila hlavu takmer do okienka. Spomienky, akosi sa do nich zahĺbila. Hlt šalviového čaju jej […]

Stôl, sedím kdesi za ním. Nohy natiahnuté, občas pohnem prstami. Mám pocit, že musím, akoby som sa chcela rozhýbať. Nedostatok pohybu so mnou robí svoje. Auto, tak sa veci majú, povedala by Erika. Skutočná znalkyňa, cvičí poctivo každý deň, do práce cestuje hromadnou dopravou. Áno viem, dnes som ešte veľa krokov nespravila, zopár cestou do auta a potom niekoľko schodov […]

Moje prsty, opakovane na ne hľadím, akoby som nemala kam. Červená, je všade okolo mňa, mihá sa mi pred očami. Tmavá, výrazná, možno až priveľmi. Lenže Ivona, ona to tak chcela, vraj výborné, dokonca sexi. Jej slová, možno jej celkom nerozumiem. Ale zasa, až tak mi to nevadí, každý môže mať svoj názor a o nič nejde, je to len lak na nechty. A nielen to, dokonca ho […]

Žujem, moja sánka robí pravidelné pohyby. Automatika, presne tak to beriem, nezamýšľam sa. Jesť musím, ale možno je za tým aj čosi viac. Biely tanier zdobený jemnými fialovými kvietkami, ešte stále mám pred očami jej tvár. Čaro okamihu, poviem si, snažím sa zabudnúť. No čo, aj iní už odišli z domu, v osemnástich, možno neskôr. Každého vec, chcem dodať, keď […]

Na nohách tenisky, v ústach žuvačka. Mentolová, poriadne silná, úplne podľa jej vkusu. „Ako ťava,“ povie jedna z nich hľadiac na jej prudko sa pohybujúce ústa. Hm, nestojí jej za reč, radšej nech sa pozrie na seba. Stoja pri sebe a chichúňajú sa. Hlúpe predavačky, naschvál prejde popri nich, nech ju vidia. Aj tak na ňu nemajú. Netrvá dlho, celkom na ne zabúda. […]

Moja tvár, čosi na nej cítim, akoby sa mi do nej nahrnula všetka horúčava. Naraz, úplne bez varovania. Znovu a znovu ma zalieva teplo, ktoré mi prestáva byť príjemné. Ešte chvíľu sedím a premýšľam. Bez najmenšieho pohybu. Motor, mám to, odtiaľ to ide, valí sa to ku mne priamo cez všetky tie otvory pri volante. Stačí jediný pohyb a je po všetkom, horúčava je preč. […]

Pavol, Michal, Tomáš, možno Jozef, Vladimír. Moderné či staršie. Vlastne, všetko úplne jedno. Mená, nič iné, len čosi, čo nám pridelia pri narodení. Áno, každý také dostal a potom si nevyberieš, celý život používaš, čo máš. Žiadny výber, nič také, už to spravili za teba. Hm, Patrik, maličký drobec s tmavou šticou bohatšou ako je u bábätiek zvyčajné. […]

Dlažba pod mojimi nohami, biela s modrým motívom. Toľko modrej, akoby mi odrazu začínalo byť chladno. Neviem prečo, prišlo to tak odrazu, telom mi prebehne pocit zimy. Stojím úplne bez pohybu, akoby som nemohla spraviť nič, moje telo je bez jediného kúska oblečenia. Po kúpeli, práve som vyšla z vane. Bolo to nádherné, toľko vody, vôbec som ňou nešetrila. Horúcej, tak […]