Teplo, cítim ho, postupuje mojím telom, dôkladne, pomaličky. Bŕŕ, asi to už nevydržím. Telom mi mykne, začína to kdesi dole. Aha, posteľ, ešte stále som v nej. Nečakám už ani minútu, odkopnem perinu, v okamihu je to lepšie. Radiátor, možno som ho nevypol, keď zabudnem, dopadne to takto. Prečo vlastne? Okolo mňa svetlo, pomaličky sa začína ukazovať slnko. […]

Dvere sú zatvorené a ja niekde za nimi, v priestore medzi dverami a oknom. Steny biele, úplne obyčajné. Dana také chcela, pre mňa by zniesli aj nejakú farbu. Nič tmavé, asi niečo smerom k žltej, je to farba, ktorá mi dáva energiu, akoby ma ňou nabíjala. Lenže teraz je okolo mňa všade biela, farba bez významu, pre mňa určite. Žiadne pocity, len samá bezvýznamná […]

Miestnosť, poschodie piate, okno do dvora. Keby tu aspoň výťah bol, lenže to sa jej môže iba snívať. Dnes už trikrát, všade samé schody, už si ledva nohy vlečie. Ani zamračená suseda z vyššej vekovej kategórie jej náladu nezlepšila, takmer do nej vrazila. Tá jej tupá tvár, ako ju len neznáša, odpor k nej si ani pestovať nemusela. Prvé stretnutie a hotovo, […]

December, zimný mesiac, práve beží jeho druhá polovica. Vianočné obdobie, aj takto sa mu dá povedať. Zima a tma, nič iné za oknom nie je. Vlastne, ešte čosi, svetielka, ktorými si ľudia zdobia príbytky. Drobné, väčšie, biele i farebné, svietiace trvalo či prerušovane. Nádhera, hovoria mnohí. Visia na domoch, stromoch listnatých i ihličnatých, nájdu sa aj na plotoch […]

Cesta zasypaná snehom, pod topánkami mi vŕzga. Ako v horore, pomyslím si a trochu sa pousmejem. Občas mi na oblečení pristanú tancujúce snehové vločky a pohodlne sa usadia. Pozorujem ich jemnosť a krásu, zdajú sa mi fascinujúce, malé a nádherné. Rútim sa ulicou, oproti mne občas človek. Nevnímam, som trochu ako naprogramovaný stroj. Dostaviť sa na vopred […]

Lavička. Stojí uprostred zelene, akoby bola ukrytá pred zrakmi ostatných návštevníkov parku. Pozná ju, šantil okolo nej ešte ako dieťa. Boli časy, odrazu sa pred ním otvoril úplne iný svet. Detstvo, s bratmi sa tu čosi navystrájali, mama na to často spomína, vraj bol poriadne živé dieťa. Tvárou sa mu mihne šibalský úsmev, rýchlo ho však potlačí. Dnes nie, žiadne […]

Biele steny miestnosti, štyri steny okolo mňa. Pozriem sa ešte raz a trochu sa zháčim. Biela farba, isté okamihy si pamätám ešte z detstva, bola to pre mňa farba snehu. Tá biela, jagavá nádhera, ktorá vydávala zvuk pri stretnutí s topánkami. Vrzgot, práve sa ozýva v mojich ušiach, akoby som bola na svahu plnom pojašených detvákov. Behali sme, skákali, stavali snehuliakov […]

Pletená čiapka narazená do čela, takmer mu oči nevidno. Zima mu nie je, o tom to nebude, je vo vnútri. A vôbec, vonku veľká zima tiež nie je. Je to jedno, ide o imidž, čiapka k nemu patrí a ostatné nerieši. Prstami poklepkáva po doske stola. Toľko svetiel okolo neho, všetko vyzdobené, akoby už boli Vianoce. Kdeže, ešte sa ani posledný mesiac v roku nezačal. „Musí […]

Rifle, tenká bunda, pod ňou krátke tričko. Príliš naľahko, skonštatovala by mama. Nemohla, nedostala príležitosť, dnes mala svoj vlastný program. Vlastne, je to tak lepšie, zbytočne by ju to dráždilo. A potom, tie konfliktné situácie nie sú nikomu príjemné, ani mne nie. Som dospelý, keď sa rozhodnem, chcem, aby bolo po mojom. Možno príliš tvrdohlavý, mám to po […]

Priestor, izba. Štyri steny, všetky biele, možno kocka. Nemusí to tak byť v matematike som nikdy nebola dobrá. Geometria ešte horší level, všetky tie útvary, rysovanie a výpočty. Ešte aj učiteľka bola nanič, tlstá a odporná, tvár jej zdobila ďalšia brada. Nie jedna a možno by ani pri dvoch nezostala. Bola mladá, pohybovala sa ťažko a pri každom kroku fučala. […]