Posteľ zastrčená kdesi v rohu miestnosti. Oba okraje lemované vysokým dreveným rámom. Vankúš mohutný, obliečka so širokými modrými pásikmi. Perina posiata drobnými farebnými kolieskami. Zvláštna kombinácia, akoby k sebe ani nepatrili. Opak je pravdou, dostal ich do daru. Od dcéry, vraj niečo praktické. Veľmi sa mu nepáčili, ale nenamietal, čosi také do jeho […]

Sedím a pozerám po nich. Malé či väčšie, je ich toľko. Kdesi na pravej strane stola šálka, káva, to je tá vôňa, ktorá sa derie do môjho nosa. Lákavá, konštatujem, ako každé ráno. Áno, bez nej nezačnem deň, zvykla som si. „Daj si,“ núkala mi ju kedysi starká, ona bola kdesi na začiatku. Poškuľovala som po nej už dlhšie, ale mame sa to nepáčilo. Vraj ešte […]

Prázdnota, pozerám sa dovnútra. Snažím sa, ale nemení sa to, veľa toho nevidím. Chcem, len akoby kdesi bola chyba. Nie a nie docieliť želaný efekt. Predstavivosť, to je nápad, možno pomôže. Privieram oči, nie veľmi, len máličko, pokúšam sa aj o nemožné. Situácia sa mení, je tam, priamo predo mnou. Veľký, nádherne vyfarbený, tie chrumkavé okraje. Vôňa, to […]

Jeden jediný pohyb, otočenie kľúčom a ticho, zvuk motora je preč. Stačilo tak málo a všetko sa zmenilo. Sedí na mieste vodiča takmer bez pohybu, hlavu má opretú o opierku. Je to zvláštne, odrazu akoby dýchal hlasnejšie, počuje každý svoj nádych i výdych. Možno nervozita, pripomína mu to školské časy. Tenisky na nohách, ruky vo vreckách a strach z písomky. Nebol […]

Noviny, hm, čosi také už dávno nedržala v ruke. Veľký formát, menší, ešte má v pamäti ako domov nosievala „Večerník“. Otec mal iné, ale mama si v ňom vedela nájsť to svoje. Novinový stánok stojaci pri nákupnom stredisku, tam ho kupovala. Bol natretý žltou farbou, vždy strčila hlavu takmer do okienka. Spomienky, akosi sa do nich zahĺbila. Hlt šalviového čaju jej […]

Stôl, sedím kdesi za ním. Nohy natiahnuté, občas pohnem prstami. Mám pocit, že musím, akoby som sa chcela rozhýbať. Nedostatok pohybu so mnou robí svoje. Auto, tak sa veci majú, povedala by Erika. Skutočná znalkyňa, cvičí poctivo každý deň, do práce cestuje hromadnou dopravou. Áno viem, dnes som ešte veľa krokov nespravila, zopár cestou do auta a potom niekoľko schodov […]

Moje prsty, opakovane na ne hľadím, akoby som nemala kam. Červená, je všade okolo mňa, mihá sa mi pred očami. Tmavá, výrazná, možno až priveľmi. Lenže Ivona, ona to tak chcela, vraj výborné, dokonca sexi. Jej slová, možno jej celkom nerozumiem. Ale zasa, až tak mi to nevadí, každý môže mať svoj názor a o nič nejde, je to len lak na nechty. A nielen to, dokonca ho […]

Žujem, moja sánka robí pravidelné pohyby. Automatika, presne tak to beriem, nezamýšľam sa. Jesť musím, ale možno je za tým aj čosi viac. Biely tanier zdobený jemnými fialovými kvietkami, ešte stále mám pred očami jej tvár. Čaro okamihu, poviem si, snažím sa zabudnúť. No čo, aj iní už odišli z domu, v osemnástich, možno neskôr. Každého vec, chcem dodať, keď […]

Na nohách tenisky, v ústach žuvačka. Mentolová, poriadne silná, úplne podľa jej vkusu. „Ako ťava,“ povie jedna z nich hľadiac na jej prudko sa pohybujúce ústa. Hm, nestojí jej za reč, radšej nech sa pozrie na seba. Stoja pri sebe a chichúňajú sa. Hlúpe predavačky, naschvál prejde popri nich, nech ju vidia. Aj tak na ňu nemajú. Netrvá dlho, celkom na ne zabúda. […]

Moja tvár, čosi na nej cítim, akoby sa mi do nej nahrnula všetka horúčava. Naraz, úplne bez varovania. Znovu a znovu ma zalieva teplo, ktoré mi prestáva byť príjemné. Ešte chvíľu sedím a premýšľam. Bez najmenšieho pohybu. Motor, mám to, odtiaľ to ide, valí sa to ku mne priamo cez všetky tie otvory pri volante. Stačí jediný pohyb a je po všetkom, horúčava je preč. […]