dadama

Farebný papierik. Dievča, žmolí ho v ruke, presnejšie v prstoch. Zaujatá, takmer bez pohybu, akoby sa v jej vnútri odohrával nejaký boj. Ale tie vlasy, dlhé, kučeravé, hotová bábika. „Dobre je, kým je na mieste,“ poznamená odrazu jedna zo žien. Ďalšie tri po nej pozrú, tvária sa nechápavo. „Venujme sa obchodom, potrebujeme dospieť k nejakej dohode,“ zaznie pri […]

Posteľ, som pod perinou. Oči pootvorené, telo vystreté. Pot a vlhkosť, nepríjemný, lepkavý pocit. Je tu, cítim ho, všade okolo mňa. Aj bavlnené tielko, v ktorom som zaľahla je prilepené na mojom tele a presne kopíruje jeho obrysy. Nezvyčajné, nestáva sa mi to. V lete možno, ale do horúcich dní ostáva ešte veľa času. Spať už nemusím, za oknom zúri biely deň. […]

Kráčam ulicou. Vzduch svieži, občas nejaká kvapka. A vetrisko, ten akoby nesmel chýbať. Nenávidím ho, môj účes sa rozpadol po niekoľkých krokoch. A tak som sa snažila. Oproti mne sused, jeden úsmev a pozdrav. Na dnes len toľko, ponáhľam sa do práce. Ale on je pri chuti, čosi o domovej schôdzi. Nezastaviteľný, ústa mu lietajú zo strany na stranu. Vzdialenosť od […]

Izba, kdesi v rohu veľké zrkadlo. Od podlahy do výšky jej postavy, presne také chcela. Jej kútik, tak mu hovorí, má tam všetko potrebné. Sú to už takmer dva roky, ešte si spomína na sťahovku. To bolo práce, už sa jej o kopiacich sa veciach aj snívalo. To lepšie prišlo až potom. Z miestnosti do miestnosti, premávala sa po byte a vychutnávala si ten pocit. Skvelý, […]

Steny tiché a biele. Farba, ktorá tu človeka neopustí. Mohla by, ale akosi sa jej nechce. Pokračuje ďalej, nič sa nemení. Miestnosť, izba. Metre štvorcové. Zbytočné, veľkosť je nepodstatná, nerozhoduje o ničom. Okná s kovovými rámami, nevyzerajú veľmi moderne, aj žalúzie majú najlepšie časy za sebou. Schátrané a ošumelé, to je teda dojem. Stolička, tvrdá, drevená […]

Dnes vám ponúkam kúsok z môjho pripravovaného románu. Za oknom tma, mesiac nevidím. Počujem len vietor, naráža do okien, zrejme chce predviesť svoju silu. Od popoludnia je poriadne aktívny, vraj zmena počasia. Tieto veci veľmi neevidujem, len čo sa dozviem od personálu. Chcem spať, ale veľmi mi to nejde. Aj počítanie som už skúšal, neúspešne, nič nepomáha. Kašlem na […]

Sedím, tá stolička je divná, som akosi vysoko. Hompáľam nohami, nechcem tu byť, potrebujem sa dostať dole. Tam je vecí, toľko zaujímavostí.. Skúšam to, možno mi tá noha pôjde prestrčiť a potom sa to rozbehne. Ále, neúspešný pokus. Na chvíľu sa orientujem iným smerom. Stôl. Hľadím priamo pred seba. Aha, niečo som našiel. Držím to, ocitlo sa to v mojej ruke. […]

Hra so slovami ma vždy bavila. Svoje prvé pokusy som starostlivo ukrývala – chýbal čas a štipka odvahy ísť s kožou na trh. 19. mája 2016 nastala tá správna chvíľa na premiéru. Na blogu Denníka N sa objavila moja poviedka s príznačným názvom Prvá v poradí. Počas takmer štyroch rokov nasledovalo vyše 400 ďalších. Niektoré dlhšie, iné kratšie, veselé […]

Mesiac, tam hore, vysoko. Úplný rožtek, nádherne tvarovaný, do chrumkava vypečený. Pozerám po ňom, ale veľmi nepreháňam, ešte mám zafixované slová starkej. „Nepozeraj sa, má silnú moc, môže ti ublížiť,“ vravievala mi vždy, keď to považovala za nutné. Boli to tie okamihy, keď moju detskú dušu fascinovala obloha. Priznávam, dochádzalo k tomu často. Len ja som […]

Tanier, na ňom mäso, cestoviny a ešte čosi. Je to pri okraji taniera. „Dobrú chuť!“ zaznie od kuchynskej linky. Matka si utrie ruky do farebnej utierky, spraví ešte niekoľko pohybov a vytratí sa z kuchyne. Netrvá dlho, vráti sa, kontroluje ma pohľadom. Prísnym a dôkladným. Keby radšej hľadala Maju, ešte ani k stolu nezasadla. Ja nemám také výsady, podrobila som sa […]