dadama

Hra so slovami ma vždy bavila. Svoje prvé pokusy som starostlivo ukrývala – chýbal čas a štipka odvahy ísť s kožou na trh. 19. mája 2016 nastala tá správna chvíľa na premiéru. Na blogu Denníka N sa objavila moja poviedka s príznačným názvom Prvá v poradí. Počas takmer štyroch rokov nasledovalo vyše 400 ďalších. Niektoré dlhšie, iné kratšie, veselé […]

Mesiac, tam hore, vysoko. Úplný rožtek, nádherne tvarovaný, do chrumkava vypečený. Pozerám po ňom, ale veľmi nepreháňam, ešte mám zafixované slová starkej. „Nepozeraj sa, má silnú moc, môže ti ublížiť,“ vravievala mi vždy, keď to považovala za nutné. Boli to tie okamihy, keď moju detskú dušu fascinovala obloha. Priznávam, dochádzalo k tomu často. Len ja som […]

Tanier, na ňom mäso, cestoviny a ešte čosi. Je to pri okraji taniera. „Dobrú chuť!“ zaznie od kuchynskej linky. Matka si utrie ruky do farebnej utierky, spraví ešte niekoľko pohybov a vytratí sa z kuchyne. Netrvá dlho, vráti sa, kontroluje ma pohľadom. Prísnym a dôkladným. Keby radšej hľadala Maju, ešte ani k stolu nezasadla. Ja nemám také výsady, podrobila som sa […]

Rad, dlhý, točitý. Akoby tu dávali zadarmo. Keď chceš, vydržíš, zásada, ktorá tu platí na sto percent. Len keby nebola taká zima, pred niekoľkými dňami nejako prituhlo. Marek na čosi také veľmi nie je a ja tiež nie, ale predstava bryndzových halušiek na tanieri nám akosi nerobí dobre. Školská jedáleň, tetušky v bielych plášťoch sa rozhodli, vraj sa musí variť […]

Sedím. Sedačka mäkká, pohodlná, telo mám natiahnuté ako mi to vyhovuje. Podľa seba, len z času na čas zmením pozíciu. Neriadim sa časom, moje údy mi začnú dávať signály, zmena polohy je nevyhnutná. Rešpektujem, presne ako teraz, najhoršie sú na tom nohy, dokonca sa hlási tŕpnutie. Nepríjemné, ale o chvíľu je lepšie, všetko pominie. Hlava mierne zaklonená, opretá o […]

Moje telo. Neviem či cítim bolesť, som v pomykove. Sedím, aspoň tým som si istá. Chrbát opretý, hlava zaklonená, možno až príliš. Krčná chrbtica u mňa nie je v perfektnom stave. Určite nie, občasné trampoty pretkávané zlými obdobiami. Rehabilitácie, magnetoterapie a všeličo iné. Tabletky, na tie nesmiem zabudnúť, doktorka ich predpisuje veľmi rada. Ako lentilky, ani […]

Sedím a hľadím, ani neviem kam. Zrejme len kdesi do priestoru, veľa zaujímavého sa okolo mňa nedeje. Okno, zbadám ho a nasmerujem svoj pohľad tam. Je tam akosi šedivo, ani keby nebola zima. Ale áno, kalendár vraví jasnou rečou, polovica decembra sa blíži. Áno, rezignujem, všetky tieto údaje sú správne, ale čosi tu chýba. Mám to, biela, poriadna dávka studenej periny, […]

Prázdno všade okolo mňa. Nič nepočujem, nič nevidím. Realita, ktorá ma sprevádza už dlhší čas. Občas sa to zmení, ale sú to len krátkodobé záblesky, ktoré pominú rovnako rýchlo, ako sa objavili. Nepáči sa mi to, na čosi také nie som zvyknutá, okolo mňa je zvyčajne plno ľudí. Ľubica, mám v ušiach jej zvláštny hlas, spustila ešte vo dverách a potom bola na […]

Klopkanie. Zvuk, ktorý mi vchádza do uší, tlačí sa tam bez toho, aby som o to stála. Opak je pravdou, neznášam ho, ešte som sa ani z perín nezodvihla, ale mám v tom jasno. Dážď, len ten môže robiť čosi také. A veru, poriadny. Nechce sa mi, hľadám dôvody, výhovorky. Hanbi sa, povedala by moja matka. Ale ja nie som ako ona, vždy vzorná. No a čo, aj ja môžem mať lenivý […]

Hlava dole takmer zabodnutá do zeme, akoby som niečo hľadala. Omyl, len môj hlúpy zvyk. „Nehrb sa, zodvihni hlavu.“ Hlas, počujem ju, napomína ma, už zasa. Počula som to už toľkokrát, ani spočítať by som to nedokázala. Neváham, okamžite sa vzpriamim. Musím, jednoducho poslúchnem. Trolejbus, v prednej časti za sklom strapatá hlava. Nič viac, len akési pohyby. […]