dadama

Pohľad na hodiny, len taký rýchly, aj ten však hovorí za veľa. Zostáva mi ešte čosi, veľa toho však nie je. Mala som to vypočítané a teraz toto. Teória a prax, začína to byť zložité. „Gabika, chce ťa vidieť Rišo.“ Diana, jej hlas prišiel až ku mne, akoby sa odrážal od stien chodby. „Hm, práve teraz sa mi to nehodí,“ vysúkam zo seba. Na odpoveď […]

Slnko sa ešte neprebudilo, okolo mňa tma. Hustá, čierna, možno by sa dala aj nožom krájať. Moja profesorka, ona to tak hovorievala. Zrak neklame, tento pocit sa ma zmocnil okamžite po prebudení. Ťahám perinu vyššie, k telu sa mi dostal chlad. Odkopala som sa, toto sa mi stáva. Z času na čas. Privieram oči a chcem myslieť na niečo pekné. Všade okolo mňa je svetlo a ľudia, […]

Ticho. Len ja a vietor. Pohráva sa mi so sukňou, je dotieravý, akoby nechápal, že čosi také sa dievčatám nerobí. Snaživo si ju pridŕžam rukou. Aj tak tu nikto nie je, preletí mi hlavou, keď sa rozhliadnem dookola. Toto pomyslenie mi nerobí dobre, pôsobí na mňa akosi zvláštne. Akoby sa mi do hlavy tlačili nepríjemné myšlienky. Kráčam, ukladám nohy jednu […]

Mráz, dnes poriadne prituhlo. Človek čosi také veľmi často nevidí, ani zima už nie je, čo bývala. Naťahuje sa, aj nejaké zvuky sa jej derú z úst. Konečne víkend, aspoň vie, že žije. V pracovné dni je to o ničom. Káva, ešte tá jej chýba, skvelá chuť a vôňa. Úchytkom sa zastaví pri okne. To je nádhera, akoby práve odložila štetec. To nie ona, za všetkým […]

Lúka, všade tráva. Zelená. Taká svieža, akoby sa viac farby do nej ani nevošlo. Jej oči to tak vidia. A kvety, je ich tu toľko, kdesi pri lese je začiatok. Pri tom strome, ukazuje prstom pre seba, len tak. „Takto sa to nerobí, taká veľká slečna.“ Ženský hlas, počuje ho celkom zreteľne. Hľadá pohľadom, obzerá sa dookola. Nikde nikto, teraz si je istá. Ale, […]

Kuchyňa. Možno miestnosť ponášajúca sa na ňu. Podlaha pod jej nohami vydáva zvuky. Vŕzga a nielen to, je to zmes zvukov, akoby tvorili súbor. Hm, znie to, akoby bola počítačový špecialista. Omyl, v tomto prípade to však nie je zásadné a základné znalosti jej nechýbajú. To potrebné. Vždy je dôležité vedieť si vybrať. Na nohách topánky, vysoké, farba […]

Sedí. Lakte opreté o zábradlie, pobolievajú ju, už kedysi jej matka hovorila, že ich má špicaté. Jeden pohľad a dáva jej za pravdu. Asi áno, potiahne si z cigarety a pritiahne si pletený sveter k telu. Zima, keby aspoň svietilo slnko. Svieti, len je nejaké zubaté. Keby sa ukrylo, nezmenilo by sa veľa. Len rovnaká zima. Aspoň cigareta, opätovne potiahne. Slastne, […]

V kuchyni teplo a rušno. Pohybuje sa okolo sporáka, na nohách teplé papuče. Dostala ich do daru, nemôže za to, od nôh je jej stále zima. Má to mame, bola rovnaká. Hm, vôňa kakaa, ešte posýpku a pomaličky finišuje. V hrnci to tiež vyzerá zaujímavo, parené buchty sa dvíhajú hore a zväčšujú svoj objem. „Moje obľúbené jedlo,“ vykríkne Anička […]

Sedí pri stole. Lampa svieti, za oknom je tma. Jeseň, toto obdobie nemá veľmi rada. Možno farebné lístie, to áno, je také fotogenické. Odfotí si ho pri každej príležitosti, čím farebnejšie, tým lepšie. Je večer. Možno nie tak celkom, ale tá tma. Sedí oproti nej a ona po ňom pozerá. Oči modré, akoby do studne hľadela. Priťahujú ju, páčia sa jej, […]

Dnes je taký deň. V práci, jeden z tých, ktoré musím pretrpieť. „Nie si sám,“ poznámkuje moje pripomienky Diana. Akoby som sa jej pýtal. Hm, nechcem byť protivný, ale nemám ju rád, medzi nami nie sú žiadne sympatie. Dokonca ani neutrál, je to ešte horšie. Do firmy som prišiel neskôr a ona, proste škrípalo to už od začiatku. Spomínam si na ten pohľad, akoby ma […]