Miestnosť, malá, veľká, ani neviem. Som niekde, veľa toho nevidím. Chcem, snaživo otváram oči, doširoka, koľko môžem. To je pocit, pravé oko, akoby mi z očnej jamky išlo vypadnúť. Opatrne, pobádam sa k činnosti. „Musíš niečo spraviť,“ počujem akýsi hlas. Hľadám niekoho, ktosi tu musí byť, farba jeho hlasu. Svetla tu veľa nie je, možno preto, hľadám […]

Domy, vysoké, nižšie a nízke. Každý iný, ale všetky podobné. Paneláky týčiace sa do výšky, niektoré mohutné, iné trochu poskromnejšie. Jednoducho sídlisko. A to všetko lemované kúskami zelene. Vyrástla tu, rodičia tu bývali od jej narodenia a ona sa tu cítila vždy dobre. Bol to jednoducho jej domov. Boli takí, čo prišli na návštevu a kritizovali, vraj hrôza, […]

Posteľ, to zvláštne miesto, mala by som z neho vstávať oddýchnutá. Hm, dnes nie, akosi sa mi nedarí. Práve naopak, celé telo mám akési polámané, akoby ma bolel každý kúsok. Zrkadlo, ešte aj to je proti mne. Moja tvár korešponduje so zvyškom tela. No nie, na toto si nezvyknem, rýchlo sa strácam v kuchyni. Tam nemám zrkadlo, neuvidím sa. Voňavá káva v mojom obľúbenom […]

Sedí, nohy akési pokrútené, akoby ani neboli jej. Kdeže, pravá, ľavá, patria jej. Zvláštny pocit, nehýbe sa, ale tie malé potvory sú všade. Pochodujú jej po tele, pomaličky sa rozliezajú, dostali sa aj do vlasov. Ruka, vystrčí ju, siahne si ňou na tvár. Neponáhľa sa, to ani nechce, vydáva sa na prieskum. Vankúšik prsta, spočiatku len jeden. Dotyk zvláštny, opatrný, […]

Biela záclona prekrýva časť okna. Postavím sa na nohy a pozriem von. Zvedavá som, akoby som už chcela byť tam. Majka, sľúbila sa, vraj sa ukáže už okolo obeda. Hm, veľmi dochvíľna nie je, viem to o nej už dávno. Ale v triede medzi spolužiačkami patrí k tomu lepšiemu. Rozumieme si a sme takmer susedky, býva len o dva domy ďalej. Slnko, oblaky, tak nejako na […]

Noviny, je ich tu celá kopa, ani si nevšimla, že tak narástla. Nuž, jeden deň za druhým, akosi to pribúda, manžel si bez nich nevie predstaviť deň. Tlačená podoba, to je jeho. Asi zvyk, po toľkých rokoch sa ani nečuduje. Rukou načrie do spodnej časti. Aby mu nechýbali, občas z nich vyhľadáva a raz sa jej podarilo. Vzala presne tie, ktoré potreboval. Pritrafí sa, […]

Oblaky, možno obláčiky, väčšie i menšie. Je ich toľko a kdesi pomedzi ne ukryté slnko. Žlté, veľmi sa však neukazuje, akosi sa mu nechce. Lenže ja ho musím nájsť, je to predsa moja hra, robím to tak každé ráno. „Erika, dnes nie, veľmi sa ponáhľam,“ vypustí z úst žena stojaca vo dverách. Ach nie, namiesto oslovenia „miláčik“ len obyčajné meno. Moje meno. […]

Izba, steny biele. Nuda, preletí jej hlavou, mohla tu byť nejaká farba. Hm, ona chcela, len keby ten jej chlap nebol taký tvrdohlavý. Lenže je, po otcovi, ten keď sa zaťal… Sú to už roky, ale o mŕtvych len dobre. Áno, ale čo je pravda, chce sa jej ešte podotknúť. Melódia známej piesne pretne ticho panujúce v miestnosti. Telefón pridáva na intenzite. „Áno, zlatko,“ […]

Chodba dlhá, postupne sa zatáča smerom doprava. Sledujem jej tvar, akoby ma pomaličky začínal fascinovať. Kdeže, len snaživo sledujem smer, dôležité je nezblúdiť. Blamovať sa nechcem, určite by to nebola dobrá reklama. Krížik na čele, pousmejem sa opatrne. Nikto ma nevidí, ale som opatrná, nechcem nikoho uraziť. Matku už vôbec nie, myslí to so mnou dobre. Ona a jej […]

Jeden krok, dva, akosi mi to prepletanie nohami dnes nejde. Oťaželi mi nohy, akoby každá z nich bola ozdobená ťažkým závažím. „Možno teplo,“ povie žena kráčajúca popri mne. Evička, stará známa, už sme spolu čosi preskákali, poznáme sa dlhé roky. „Teplo?“ pýtam sa, akoby som nepochopila. Ale o tom to nie je, chcem len zdôrazniť, že toto pomenovanie sa mi […]