Stolička, chrbát pohodlne opretý, pravá noha preložená cez ľavú. Poloha, ktorá mi vyhovuje, veľa toho asi nevymyslím. Ale niečo by som spraviť mohla. Áno noha, vymieňam pravú za ľavú. Nutné to nebolo, rozhodla som sa. Sama sebou, takto mi to vyhovuje, spravím, čo chcem. Úvahy, je ich okolo mňa toľko, každý deň ponúka ďalšie a ďalšie. Lietajú mi okolo […]

Mesiac vysoko, akoby chcel všetkým dokázať svoju moc. Nemusí, pre Moniku je dostatočne mocný a tajomný. Priťahuje ju, trvá to už od detstva. „Nepozeraj po ňom!“ kárala ju mama v časoch, keď okolo domu pobehovala v bielych šatách s červenými bodkami po vysokej tráve. Nechcela, veď to povedala mama. Hm, a tú by mala rešpektovať, takto nejako jej to vštepili. […]

Prehodím perinu, do nosa mi udrie vôňa. Hm, skôr pach aviváže, ktorý je taký dotieravý. Už niekoľko hodín mám tento dojem, akoby sa neustále vznášal v miestnosti. Zbaviť sa ho? Nemožné, ani otvorené okno nepomôže nadlho, o chvíľu je späť. Sedím a moja noha vkĺzne do ponožky. Najprv pravá, potom ľavá, pekne jedna po druhej, klbčenie je neprípustné. […]

Kuchyňa, malá miestnosť nášho bytu. Klasický panelák, jeden z mnohých kdesi uprostred sídliska. „Kdesi“, slovíčko, ktoré sa sem nehodí. Už ako malá som presne navigovala kamarátky, keď som ich chcela pozvať domov. Podstatné bolo detské ihrisko a hojdačky, jediné v širokom okolí. Super poznávacie znamenie. Z detských priateľstiev som už vyrástla, ale byt […]

Sedím na stoličke, obe ruky mám kdesi pod bradou. Podopieram si ju. Póza, netvárim sa dôležito, ale zotrvávam si na svojom. Nehýbem sa. Ale prečo? Mohol by som, úplne slobodne. Lenže, je to o mne, moje rozhodnutie je dôležité. Nikto okrem mňa tu nie je, som na to sám. Predo mnou miska, biela s farebnými kvietkami, plná arašidov. Solených. Mňam, dobrota, ktorá […]

Spolu, som s ňou. Jedna vedľa druhej, moje nadšenie je možno zvláštne, vychádza však z môjho vnútra. Akoby bolo niekde vo mne ukryté, kdesi hlboko. „Si taká mladá,“ povedali by niektorí bez toho, aby o mne niečo vedeli. Aspoň niečo. Hm, mladá… Mladosť je krásna, ale definovať ju, to je niečo iné. A ja, naozaj som ešte mladá? Pýtam sa, akoby som to […]

Idem, ale akosi sa mi nechce, akoby som bola lenivá. Vlastne aj som, veď kto by nebol. Víkend, to sladké leňošenie. Nie, nebolo ho veľa, ale človek si zvykne, poteší ho aj málo. Stačí poslednýkrát zavrieť bránu školy a potom… Áno, začína sa skutočný život, mladá duša prahne po dospeláckom svete, je taký lákavý. Smejem sa, tiež som taká bola, plná […]

Vietor, zasa fúka, akoby toho nebolo dosť. Počasie ako na hojdačke, ráno sa ti zdá, že krajší deň už nemôže byť, slnečné lúče ti hladkajú tvár. Neprejdú dve hodiny a všetko je inak, obloha zahalená do tmavých farieb a z času na čas ti nedajú pokoj dažďové kvapky. Dnes nie, zatiaľ je sucho, len ten vetrisko. Prehadzuje mi vlasy zo strany na stranu, akoby sa na […]

Teplo, cítim ho, postupuje mojím telom, dôkladne, pomaličky. Bŕŕ, asi to už nevydržím. Telom mi mykne, začína to kdesi dole. Aha, posteľ, ešte stále som v nej. Nečakám už ani minútu, odkopnem perinu, v okamihu je to lepšie. Radiátor, možno som ho nevypol, keď zabudnem, dopadne to takto. Prečo vlastne? Okolo mňa svetlo, pomaličky sa začína ukazovať slnko. […]

Dvere sú zatvorené a ja niekde za nimi, v priestore medzi dverami a oknom. Steny biele, úplne obyčajné. Dana také chcela, pre mňa by zniesli aj nejakú farbu. Nič tmavé, asi niečo smerom k žltej, je to farba, ktorá mi dáva energiu, akoby ma ňou nabíjala. Lenže teraz je okolo mňa všade biela, farba bez významu, pre mňa určite. Žiadne pocity, len samá bezvýznamná […]