dadama

Hýbem sa, vlastne nie, som úplne bez pohybu. Zvláštna situácia, akoby som ani sama nevedela, čo robím. Ráno, možno ešte spím, vyhodnocujem situáciu. Kdeže, raňajky naplnili môj žalúdok, aj prvá káva už bola, ešte stále mám v nose tú úžasnú vôňu. Áno, mlynček na kávu je skvelá vec, darček od maminy. Ona ma vie potešiť. Sedím a hľadím smerom k mužovi v […]

Oči, vidím jej priamo do nich. Sú hnedé. Nie ako tie moje, u mňa vyhráva zelená. U nej nie, je to len hnedá, akoby som pred sebou videla koňa. Kôň, to milé zviera, stretávam jedného cestou k Silvii. Priateľka a kôň kdesi v susedstve, o dva domy ďalej. Nádherný, z času na čas ho obdarujem. Jablko či mrkva, aspoň kúsok. Tie jeho oči, vždy sa na mňa pozrie. Teraz […]

Drevo, prírodný materiál, nádherne voňavý. Hm, ihličnatý les, práve si ho predstavuje. Všetky tie vysoké stromy týčiace sa k nebesám, obsypané zeleným ihličím, ktoré je niekedy také pichľavé. A veveričky v korunách stromov, tie malé, vrtké zvieratká poskakujúce po konároch z jednej strany na druhú. Vždy ju fascinovali a nebolo to len o nich. Vtáčiky, samostatná […]

Posteľ zastrčená kdesi v rohu miestnosti. Oba okraje lemované vysokým dreveným rámom. Vankúš mohutný, obliečka so širokými modrými pásikmi. Perina posiata drobnými farebnými kolieskami. Zvláštna kombinácia, akoby k sebe ani nepatrili. Opak je pravdou, dostal ich do daru. Od dcéry, vraj niečo praktické. Veľmi sa mu nepáčili, ale nenamietal, čosi také do jeho […]

Sedím a pozerám po nich. Malé či väčšie, je ich toľko. Kdesi na pravej strane stola šálka, káva, to je tá vôňa, ktorá sa derie do môjho nosa. Lákavá, konštatujem, ako každé ráno. Áno, bez nej nezačnem deň, zvykla som si. „Daj si,“ núkala mi ju kedysi starká, ona bola kdesi na začiatku. Poškuľovala som po nej už dlhšie, ale mame sa to nepáčilo. Vraj ešte […]

Prázdnota, pozerám sa dovnútra. Snažím sa, ale nemení sa to, veľa toho nevidím. Chcem, len akoby kdesi bola chyba. Nie a nie docieliť želaný efekt. Predstavivosť, to je nápad, možno pomôže. Privieram oči, nie veľmi, len máličko, pokúšam sa aj o nemožné. Situácia sa mení, je tam, priamo predo mnou. Veľký, nádherne vyfarbený, tie chrumkavé okraje. Vôňa, to […]

Jeden jediný pohyb, otočenie kľúčom a ticho, zvuk motora je preč. Stačilo tak málo a všetko sa zmenilo. Sedí na mieste vodiča takmer bez pohybu, hlavu má opretú o opierku. Je to zvláštne, odrazu akoby dýchal hlasnejšie, počuje každý svoj nádych i výdych. Možno nervozita, pripomína mu to školské časy. Tenisky na nohách, ruky vo vreckách a strach z písomky. Nebol […]

Medicína, pre nás bežných občanov čosi, čo by nám malo pomáhať. Vždy, keď to potrebujeme, či už osobne alebo niekto z našich príbuzných. Utiekame sa k nej, aby nám ľudia v bielych plášťoch zlepšili náš každodenný život. Niekedy sú to maličkosti, potom čosi väčšie, zákernejšie. Ale to nie je všetko, prichádzajú chvíle, keď je priamo ohrozený náš život, […]

Noviny, hm, čosi také už dávno nedržala v ruke. Veľký formát, menší, ešte má v pamäti ako domov nosievala „Večerník“. Otec mal iné, ale mama si v ňom vedela nájsť to svoje. Novinový stánok stojaci pri nákupnom stredisku, tam ho kupovala. Bol natretý žltou farbou, vždy strčila hlavu takmer do okienka. Spomienky, akosi sa do nich zahĺbila. Hlt šalviového čaju jej […]

Stôl, sedím kdesi za ním. Nohy natiahnuté, občas pohnem prstami. Mám pocit, že musím, akoby som sa chcela rozhýbať. Nedostatok pohybu so mnou robí svoje. Auto, tak sa veci majú, povedala by Erika. Skutočná znalkyňa, cvičí poctivo každý deň, do práce cestuje hromadnou dopravou. Áno viem, dnes som ešte veľa krokov nespravila, zopár cestou do auta a potom niekoľko schodov […]