dadama

„Dobrý deň,“ zdraví srdečne, keď sa zháči. Spomalený krok a hlava pootočená smerom von. Hm, tma, kdesi tam hore žiarivý mesiac a on takto. Vraj deň. Kdeže, deň sa už dávno prehupol do noci, len niektorí to ešte nezbadali. On medzi nimi. Skoro ráno z domu a potom… Práca, dnes dorazil skutočne skoro. Privstal si, aby sa veci hýbali, je vedúci […]

Je ráno. Slnko už vypeká, akoby nemohlo byť po včerajšom dni unavené. Mohlo, keby to takto fungovalo. Nie, nič z toho, slnečná aktivita sa zvyšuje rýchlym tempom. Moje telo zahaľuje len tenučké tričko. Keby nebolo treba… Úvahy, veď prečo nie, popustiť uzdu fantázii môže byť celkom fajn. Oči privreté, tvár sa mi kúpe v slnečných lúčoch. Hodinky […]

Jedno vrznutie dverí a všetky oči jedným smerom. Dvere, to je ten bod a uprostred nich ja. Sám, tlačiaci sa dovnútra. Možno vietor, poháňa ma, akoby ma už chcel vteperiť za dvere. Neponáhľam sa, nemám dôvod. Som pokojný, vyrovnaný sám so sebou. Aj tie pohľady, milé mi nie sú, znesiem ich však. No kam by sa už pozerali… Moja ruka na kľučke, […]

Kráčam po schodoch. Moje nohy, sú neskutočne ľahké, akoby som ich ani nemala. Ale mám, sú presne na svojom mieste. Pravá, ľavá, ešte raz sa na ne pozriem a pokračujem v ceste. Nejaké schody za mnou a predo mnou tiež, dvanásť poschodí spraví svoje. Možno som mala použiť výťah, dnes taká bežná záležitosť. Áno, v tejto bytovke sú hneď dva, jeden vedľa […]

Vôňa, vráža mi do nosa. Nádhera, kávové zrná, mám ich pred očami. Tie tvary, zbožňujem ich vo všetkých podobách. Akoby som sa práve ocitla v reklamnom spote, kochám sa pohľadom na ne. „No, len sa na ne pozri!“ chcem vykríknuť a dať to na známosť všetkým. Nech vedia, kde je ich krása a chuť. Áno, tá chuť dostane každého. Musí, nedá sa jej odolať. […]

Deň či noc, neviem, akoby som ani nevedela čo so mnou je. Nevnímam, možno len… Aspoň svetlo, možno jeden jediný záblesk, hneď by som vedela. Tie oči, vyvíjam tlak, chcem si odlepiť viečka. Nič, dnes to jednoducho nefunguje. Nedokážem to napriek sústredeniu. Robím preto maximum. „Rob si čo chceš!“ Počujem hlas, akoby sa mi niekto vysmieval. Som ticho, […]

Pohľad na hodiny, len taký rýchly, aj ten však hovorí za veľa. Zostáva mi ešte čosi, veľa toho však nie je. Mala som to vypočítané a teraz toto. Teória a prax, začína to byť zložité. „Gabika, chce ťa vidieť Rišo.“ Diana, jej hlas prišiel až ku mne, akoby sa odrážal od stien chodby. „Hm, práve teraz sa mi to nehodí,“ vysúkam zo seba. Na odpoveď […]

Slnko sa ešte neprebudilo, okolo mňa tma. Hustá, čierna, možno by sa dala aj nožom krájať. Moja profesorka, ona to tak hovorievala. Zrak neklame, tento pocit sa ma zmocnil okamžite po prebudení. Ťahám perinu vyššie, k telu sa mi dostal chlad. Odkopala som sa, toto sa mi stáva. Z času na čas. Privieram oči a chcem myslieť na niečo pekné. Všade okolo mňa je svetlo a ľudia, […]

Ticho. Len ja a vietor. Pohráva sa mi so sukňou, je dotieravý, akoby nechápal, že čosi také sa dievčatám nerobí. Snaživo si ju pridŕžam rukou. Aj tak tu nikto nie je, preletí mi hlavou, keď sa rozhliadnem dookola. Toto pomyslenie mi nerobí dobre, pôsobí na mňa akosi zvláštne. Akoby sa mi do hlavy tlačili nepríjemné myšlienky. Kráčam, ukladám nohy jednu […]

Mráz, dnes poriadne prituhlo. Človek čosi také veľmi často nevidí, ani zima už nie je, čo bývala. Naťahuje sa, aj nejaké zvuky sa jej derú z úst. Konečne víkend, aspoň vie, že žije. V pracovné dni je to o ničom. Káva, ešte tá jej chýba, skvelá chuť a vôňa. Úchytkom sa zastaví pri okne. To je nádhera, akoby práve odložila štetec. To nie ona, za všetkým […]