Lavička. Stojí uprostred zelene, akoby bola ukrytá pred zrakmi ostatných návštevníkov parku. Pozná ju, šantil okolo nej ešte ako dieťa. Boli časy, odrazu sa pred ním otvoril úplne iný svet. Detstvo, s bratmi sa tu čosi navystrájali, mama na to často spomína, vraj bol poriadne živé dieťa. Tvárou sa mu mihne šibalský úsmev, rýchlo ho však potlačí. Dnes nie, žiadne […]

Biele steny miestnosti, štyri steny okolo mňa. Pozriem sa ešte raz a trochu sa zháčim. Biela farba, isté okamihy si pamätám ešte z detstva, bola to pre mňa farba snehu. Tá biela, jagavá nádhera, ktorá vydávala zvuk pri stretnutí s topánkami. Vrzgot, práve sa ozýva v mojich ušiach, akoby som bola na svahu plnom pojašených detvákov. Behali sme, skákali, stavali snehuliakov […]

Pletená čiapka narazená do čela, takmer mu oči nevidno. Zima mu nie je, o tom to nebude, je vo vnútri. A vôbec, vonku veľká zima tiež nie je. Je to jedno, ide o imidž, čiapka k nemu patrí a ostatné nerieši. Prstami poklepkáva po doske stola. Toľko svetiel okolo neho, všetko vyzdobené, akoby už boli Vianoce. Kdeže, ešte sa ani posledný mesiac v roku nezačal. „Musí […]

Rifle, tenká bunda, pod ňou krátke tričko. Príliš naľahko, skonštatovala by mama. Nemohla, nedostala príležitosť, dnes mala svoj vlastný program. Vlastne, je to tak lepšie, zbytočne by ju to dráždilo. A potom, tie konfliktné situácie nie sú nikomu príjemné, ani mne nie. Som dospelý, keď sa rozhodnem, chcem, aby bolo po mojom. Možno príliš tvrdohlavý, mám to po […]

Priestor, izba. Štyri steny, všetky biele, možno kocka. Nemusí to tak byť v matematike som nikdy nebola dobrá. Geometria ešte horší level, všetky tie útvary, rysovanie a výpočty. Ešte aj učiteľka bola nanič, tlstá a odporná, tvár jej zdobila ďalšia brada. Nie jedna a možno by ani pri dvoch nezostala. Bola mladá, pohybovala sa ťažko a pri každom kroku fučala. […]

Som niekde, neviem špecifikovať miesto. Snažím sa, akoby sa do toho zapájali všetky bunky môjho vnútra. Akýsi zvláštny pocit sa rozlieva v mojom vnútri, cítim to. Musí to fungovať, inú možnosť si nepripúšťam, som tvrdohlavá, aj mama mi to vravievala. „Si tvrdohlavé dieťa, neviem po kom to máš.“ Boli to jej slová a občas, keď mala zlú náladu doplnila ešte, že […]

Posteľ, nádherné miesto, ranné leňošenie je skutočne krásne. Len tá hlava, je plná toho, čo musím. Nechcem na to myslieť, je sobota, potrebujem oddych. „Miláčik, veď už vylez z postele,“ usmieva sa na mňa moja polovička vo dverách spálne. Zlatíčko, ešte aj božtek mi venoval. Sú za tým raňajky, akoby som to nevedela. Nehovorím nič, zostávam mĺkva, takto mi to […]

Miestnosť, malá, veľká, ani neviem. Som niekde, veľa toho nevidím. Chcem, snaživo otváram oči, doširoka, koľko môžem. To je pocit, pravé oko, akoby mi z očnej jamky išlo vypadnúť. Opatrne, pobádam sa k činnosti. „Musíš niečo spraviť,“ počujem akýsi hlas. Hľadám niekoho, ktosi tu musí byť, farba jeho hlasu. Svetla tu veľa nie je, možno preto, hľadám […]

Domy, vysoké, nižšie a nízke. Každý iný, ale všetky podobné. Paneláky týčiace sa do výšky, niektoré mohutné, iné trochu poskromnejšie. Jednoducho sídlisko. A to všetko lemované kúskami zelene. Vyrástla tu, rodičia tu bývali od jej narodenia a ona sa tu cítila vždy dobre. Bol to jednoducho jej domov. Boli takí, čo prišli na návštevu a kritizovali, vraj hrôza, […]

Posteľ, to zvláštne miesto, mala by som z neho vstávať oddýchnutá. Hm, dnes nie, akosi sa mi nedarí. Práve naopak, celé telo mám akési polámané, akoby ma bolel každý kúsok. Zrkadlo, ešte aj to je proti mne. Moja tvár korešponduje so zvyškom tela. No nie, na toto si nezvyknem, rýchlo sa strácam v kuchyni. Tam nemám zrkadlo, neuvidím sa. Voňavá káva v mojom obľúbenom […]