Je ráno. Slnko už vypeká, akoby nemohlo byť po včerajšom dni unavené. Mohlo, keby to takto fungovalo. Nie, nič z toho, slnečná aktivita sa zvyšuje rýchlym tempom. Moje telo zahaľuje len tenučké tričko. Keby nebolo treba… Úvahy, veď prečo nie, popustiť uzdu fantázii môže byť celkom fajn. Oči privreté, tvár sa mi kúpe v slnečných lúčoch. Hodinky […]

Jedno vrznutie dverí a všetky oči jedným smerom. Dvere, to je ten bod a uprostred nich ja. Sám, tlačiaci sa dovnútra. Možno vietor, poháňa ma, akoby ma už chcel vteperiť za dvere. Neponáhľam sa, nemám dôvod. Som pokojný, vyrovnaný sám so sebou. Aj tie pohľady, milé mi nie sú, znesiem ich však. No kam by sa už pozerali… Moja ruka na kľučke, […]

Kráčam po schodoch. Moje nohy, sú neskutočne ľahké, akoby som ich ani nemala. Ale mám, sú presne na svojom mieste. Pravá, ľavá, ešte raz sa na ne pozriem a pokračujem v ceste. Nejaké schody za mnou a predo mnou tiež, dvanásť poschodí spraví svoje. Možno som mala použiť výťah, dnes taká bežná záležitosť. Áno, v tejto bytovke sú hneď dva, jeden vedľa […]

Vôňa, vráža mi do nosa. Nádhera, kávové zrná, mám ich pred očami. Tie tvary, zbožňujem ich vo všetkých podobách. Akoby som sa práve ocitla v reklamnom spote, kochám sa pohľadom na ne. „No, len sa na ne pozri!“ chcem vykríknuť a dať to na známosť všetkým. Nech vedia, kde je ich krása a chuť. Áno, tá chuť dostane každého. Musí, nedá sa jej odolať. […]

Pohľad na hodiny, len taký rýchly, aj ten však hovorí za veľa. Zostáva mi ešte čosi, veľa toho však nie je. Mala som to vypočítané a teraz toto. Teória a prax, začína to byť zložité. „Gabika, chce ťa vidieť Rišo.“ Diana, jej hlas prišiel až ku mne, akoby sa odrážal od stien chodby. „Hm, práve teraz sa mi to nehodí,“ vysúkam zo seba. Na odpoveď […]

Slnko sa ešte neprebudilo, okolo mňa tma. Hustá, čierna, možno by sa dala aj nožom krájať. Moja profesorka, ona to tak hovorievala. Zrak neklame, tento pocit sa ma zmocnil okamžite po prebudení. Ťahám perinu vyššie, k telu sa mi dostal chlad. Odkopala som sa, toto sa mi stáva. Z času na čas. Privieram oči a chcem myslieť na niečo pekné. Všade okolo mňa je svetlo a ľudia, […]

Ticho. Len ja a vietor. Pohráva sa mi so sukňou, je dotieravý, akoby nechápal, že čosi také sa dievčatám nerobí. Snaživo si ju pridŕžam rukou. Aj tak tu nikto nie je, preletí mi hlavou, keď sa rozhliadnem dookola. Toto pomyslenie mi nerobí dobre, pôsobí na mňa akosi zvláštne. Akoby sa mi do hlavy tlačili nepríjemné myšlienky. Kráčam, ukladám nohy jednu […]

Mráz, dnes poriadne prituhlo. Človek čosi také veľmi často nevidí, ani zima už nie je, čo bývala. Naťahuje sa, aj nejaké zvuky sa jej derú z úst. Konečne víkend, aspoň vie, že žije. V pracovné dni je to o ničom. Káva, ešte tá jej chýba, skvelá chuť a vôňa. Úchytkom sa zastaví pri okne. To je nádhera, akoby práve odložila štetec. To nie ona, za všetkým […]

Lúka, všade tráva. Zelená. Taká svieža, akoby sa viac farby do nej ani nevošlo. Jej oči to tak vidia. A kvety, je ich tu toľko, kdesi pri lese je začiatok. Pri tom strome, ukazuje prstom pre seba, len tak. „Takto sa to nerobí, taká veľká slečna.“ Ženský hlas, počuje ho celkom zreteľne. Hľadá pohľadom, obzerá sa dookola. Nikde nikto, teraz si je istá. Ale, […]

Sedí. Lakte opreté o zábradlie, pobolievajú ju, už kedysi jej matka hovorila, že ich má špicaté. Jeden pohľad a dáva jej za pravdu. Asi áno, potiahne si z cigarety a pritiahne si pletený sveter k telu. Zima, keby aspoň svietilo slnko. Svieti, len je nejaké zubaté. Keby sa ukrylo, nezmenilo by sa veľa. Len rovnaká zima. Aspoň cigareta, opätovne potiahne. Slastne, […]