dadama

Žujem, moja sánka robí pravidelné pohyby. Automatika, presne tak to beriem, nezamýšľam sa. Jesť musím, ale možno je za tým aj čosi viac. Biely tanier zdobený jemnými fialovými kvietkami, ešte stále mám pred očami jej tvár. Čaro okamihu, poviem si, snažím sa zabudnúť. No čo, aj iní už odišli z domu, v osemnástich, možno neskôr. Každého vec, chcem dodať, keď […]

Na nohách tenisky, v ústach žuvačka. Mentolová, poriadne silná, úplne podľa jej vkusu. „Ako ťava,“ povie jedna z nich hľadiac na jej prudko sa pohybujúce ústa. Hm, nestojí jej za reč, radšej nech sa pozrie na seba. Stoja pri sebe a chichúňajú sa. Hlúpe predavačky, naschvál prejde popri nich, nech ju vidia. Aj tak na ňu nemajú. Netrvá dlho, celkom na ne zabúda. […]

Moja tvár, čosi na nej cítim, akoby sa mi do nej nahrnula všetka horúčava. Naraz, úplne bez varovania. Znovu a znovu ma zalieva teplo, ktoré mi prestáva byť príjemné. Ešte chvíľu sedím a premýšľam. Bez najmenšieho pohybu. Motor, mám to, odtiaľ to ide, valí sa to ku mne priamo cez všetky tie otvory pri volante. Stačí jediný pohyb a je po všetkom, horúčava je preč. […]

Pavol, Michal, Tomáš, možno Jozef, Vladimír. Moderné či staršie. Vlastne, všetko úplne jedno. Mená, nič iné, len čosi, čo nám pridelia pri narodení. Áno, každý také dostal a potom si nevyberieš, celý život používaš, čo máš. Žiadny výber, nič také, už to spravili za teba. Hm, Patrik, maličký drobec s tmavou šticou bohatšou ako je u bábätiek zvyčajné. […]

Dlažba pod mojimi nohami, biela s modrým motívom. Toľko modrej, akoby mi odrazu začínalo byť chladno. Neviem prečo, prišlo to tak odrazu, telom mi prebehne pocit zimy. Stojím úplne bez pohybu, akoby som nemohla spraviť nič, moje telo je bez jediného kúska oblečenia. Po kúpeli, práve som vyšla z vane. Bolo to nádherné, toľko vody, vôbec som ňou nešetrila. Horúcej, tak […]

Pracovný stôl, klasika, miesto, kde trávim toľko času. „Nie vždy pracuješ,“ hovorí moja zákonitá, akoby mi chcela čosi vytknúť. Áno, ale tráviť čas v pracovni ma jednoducho baví. Hore na poschodí zastrčená v úplnom rohu domu, lepšie by som to nevymyslel, dal som na radu najlepšieho priateľa. Je z fachu, vyzná sa a dnes mu dávam za pravdu. Pri stavbe domu to […]

Chodba dlhá, steny biele. Biele? Hm, pýtam sa, akoby som sa mal koho. Nemám, ani cestou sem som veľa živých tvorov nestretol. Mačku potulujúcu sa popri autách, hľadajúcu akýsi zdroj tepla, postaršiu ženu s divným výzorom v tvári a partnerov zavesených rukami do seba. Nič viac, bolo to naozaj všetko, ulica tichá, mĺkva. Nesťažujem sa, pokojné rána mám dokonca rád, […]

Varecha v ruke, okolo pása zástera. Myšlienky, sú to presne tie potvorky, ktoré si len tak poletujú. Raz sú tu a potom zasa tam. Hm, presne ako tie jeho, zdá sa, že sú nezastaviteľné. Kuchyňa, vidí ju, je to také čerstvé, svieže, akoby to ani nebolo dávno. Úsmev, mihne sa mu v tvári, aj biele zuby zoradené tesne jeden vedľa druhého poodhalí. Starká. Tá sa […]

Izba, kdesi v rohu veľké zrkadlo. Od podlahy do výšky jej postavy, presne také vždy chcela. Jej kútik, tak mu hovorí, má tam všetko potrebné. Sú to už takmer dva roky, ešte má v pamäti sťahovanie. To bolo práce, už sa jej o kopiacich sa veciach aj snívalo. To lepšie prišlo až potom. Z miestnosti do miestnosti, premávala sa po byte a vychutnávala si ten pocit. […]

Ulica plná ľudí, čosi také mi víri v hlave. Zástupy mužov a žien valiacich sa každým smerom, niektorí tam, iní späť. To je život, to je ono a ja niekde uprostred nich. Som jedna z nich, mám čas, neponáhľam sa, čosi také si musím vychutnať. Život v meste, človek nikdy nie je sám. Vlastne, čosi také už dávno neplatí. Veľmi dávno, dodávam len tak sama […]