dadama

Práca, jedna z mnohých. Každý, kto má svoju, vie o čom je tento príbeh. Skoro ráno z postele, zabezpečiť všetko potrebné pre rodinu. A kdesi tam na konci som ja. Áno, inak to nejde, istý časový úsek musím venovať aj sebe. Veľa toho nie je, všetko chvatne, rovnako to bolo včera a bude aj zajtra. Nekonečný príbeh, chce sa mi začať hundrať. Len práca, stále dookola to […]

Nákupný vozík, tlačí ho pred sebou pomalým tempom. Presne oproti mne, do tváre jej veľmi nevidím, ale čosi tu nesedí. Hodiny, prebleskne mi hlavou, vedela som. Nákupy v obchodoch, presne o nich je reč. Robíme ich všetci, niekto denne, iní jedinci niekoľkokrát do týždňa. Každý podľa svojej potreby. Kedysi také jednoduché, bez akýchkoľvek dodatočných pravidiel. […]

Les. Už to nie sú len holé konáre, pomaličky sa to rozbehlo. Zeleň. No konečne, tisne sa človeku na jazyk. Vlastne, ešte je len apríl a tento rok je všetko akési rýchlejšie. Vysoké teploty sa striedajú s mrazivými ránami a kdesi uprostred toho všetkého ona. Žena, matka. Tenká bunda prehodená cez plecia, vráskavou rukou sa opiera o francúzsku barlu. Stojí, ale […]

Malá, veľká, veľká, malá. Na striedačku, akoby sa zámerne vymieňali. Neviem, teória možno, ale prax… Rozhodne nie, asi priveľa premýšľam. Jéj, už som ako ona. Moletná, dve brady a hrubý prsteň na pravej ruke. Učiteľka dejepisu, nemala som ju rada. Patrila som k menšine, pre iných pomerne obľúbený predmet. Priveľmi si na ňom zakladala a to nemusím. Nechcem sa […]

Napätie, cítim ho, preteká mojím telom. Nič rýchle, práve naopak. Pomalé, akoby si chcelo dať záležať. Oblasť krku, tam kdesi sa to začína, potom ruky a prsty. Do každého jedného, prvý je palec, posledný malíček. Zelené bobule, sú kdesi vedľa mňa. Nie celkom, musím sa natiahnuť. Nič hrozné, vystretá ruka mi bude stačiť. Hm, kyslé, dokonca príliš. Aha, ani s […]

Farebný papierik. Dievča, žmolí ho v ruke, presnejšie v prstoch. Zaujatá, takmer bez pohybu, akoby sa v jej vnútri odohrával nejaký boj. Ale tie vlasy, dlhé, kučeravé, hotová bábika. „Dobre je, kým je na mieste,“ poznamená odrazu jedna zo žien. Ďalšie tri po nej pozrú, tvária sa nechápavo. „Venujme sa obchodom, potrebujeme dospieť k nejakej dohode,“ zaznie pri […]

Posteľ, som pod perinou. Oči pootvorené, telo vystreté. Pot a vlhkosť, nepríjemný, lepkavý pocit. Je tu, cítim ho, všade okolo mňa. Aj bavlnené tielko, v ktorom som zaľahla je prilepené na mojom tele a presne kopíruje jeho obrysy. Nezvyčajné, nestáva sa mi to. V lete možno, ale do horúcich dní ostáva ešte veľa času. Spať už nemusím, za oknom zúri biely deň. […]

Kráčam ulicou. Vzduch svieži, občas nejaká kvapka. A vetrisko, ten akoby nesmel chýbať. Nenávidím ho, môj účes sa rozpadol po niekoľkých krokoch. A tak som sa snažila. Oproti mne sused, jeden úsmev a pozdrav. Na dnes len toľko, ponáhľam sa do práce. Ale on je pri chuti, čosi o domovej schôdzi. Nezastaviteľný, ústa mu lietajú zo strany na stranu. Vzdialenosť od […]

Izba, kdesi v rohu veľké zrkadlo. Od podlahy do výšky jej postavy, presne také chcela. Jej kútik, tak mu hovorí, má tam všetko potrebné. Sú to už takmer dva roky, ešte si spomína na sťahovku. To bolo práce, už sa jej o kopiacich sa veciach aj snívalo. To lepšie prišlo až potom. Z miestnosti do miestnosti, premávala sa po byte a vychutnávala si ten pocit. Skvelý, […]

Steny tiché a biele. Farba, ktorá tu človeka neopustí. Mohla by, ale akosi sa jej nechce. Pokračuje ďalej, nič sa nemení. Miestnosť, izba. Metre štvorcové. Zbytočné, veľkosť je nepodstatná, nerozhoduje o ničom. Okná s kovovými rámami, nevyzerajú veľmi moderne, aj žalúzie majú najlepšie časy za sebou. Schátrané a ošumelé, to je teda dojem. Stolička, tvrdá, drevená […]