dadama

Spolu, som s ňou. Jedna vedľa druhej, moje nadšenie je možno zvláštne, vychádza však z môjho vnútra. Akoby bolo niekde vo mne ukryté, kdesi hlboko. „Si taká mladá,“ povedali by niektorí bez toho, aby o mne niečo vedeli. Aspoň niečo. Hm, mladá… Mladosť je krásna, ale definovať ju, to je niečo iné. A ja, naozaj som ešte mladá? Pýtam sa, akoby som to […]

Ráno, istý úsek dňa, pomaličky sa prebúdzam. Káva, cítim ju pod nosom, asi ju aj vidím. Kávové zrná, nádherne tvarované, chcem ich cítiť medzi prstami. Presne viem, aké by to bolo, jednoducho som si istá. Farebná dóza s obrázkom drobných kvietkov, to je ona, tam ju skrývam. Hermeticky uzatvorená a potom… Otvorím ju a všade okolo mňa nádherná vôňa. […]

Idem, ale akosi sa mi nechce, akoby som bola lenivá. Vlastne aj som, veď kto by nebol. Víkend, to sladké leňošenie. Nie, nebolo ho veľa, ale človek si zvykne, poteší ho aj málo. Stačí poslednýkrát zavrieť bránu školy a potom… Áno, začína sa skutočný život, mladá duša prahne po dospeláckom svete, je taký lákavý. Smejem sa, tiež som taká bola, plná […]

Vietor, zasa fúka, akoby toho nebolo dosť. Počasie ako na hojdačke, ráno sa ti zdá, že krajší deň už nemôže byť, slnečné lúče ti hladkajú tvár. Neprejdú dve hodiny a všetko je inak, obloha zahalená do tmavých farieb a z času na čas ti nedajú pokoj dažďové kvapky. Dnes nie, zatiaľ je sucho, len ten vetrisko. Prehadzuje mi vlasy zo strany na stranu, akoby sa na […]

Teplo, cítim ho, postupuje mojím telom, dôkladne, pomaličky. Bŕŕ, asi to už nevydržím. Telom mi mykne, začína to kdesi dole. Aha, posteľ, ešte stále som v nej. Nečakám už ani minútu, odkopnem perinu, v okamihu je to lepšie. Radiátor, možno som ho nevypol, keď zabudnem, dopadne to takto. Prečo vlastne? Okolo mňa svetlo, pomaličky sa začína ukazovať slnko. […]

Dvere sú zatvorené a ja niekde za nimi, v priestore medzi dverami a oknom. Steny biele, úplne obyčajné. Dana také chcela, pre mňa by zniesli aj nejakú farbu. Nič tmavé, asi niečo smerom k žltej, je to farba, ktorá mi dáva energiu, akoby ma ňou nabíjala. Lenže teraz je okolo mňa všade biela, farba bez významu, pre mňa určite. Žiadne pocity, len samá bezvýznamná […]

Miestnosť, poschodie piate, okno do dvora. Keby tu aspoň výťah bol, lenže to sa jej môže iba snívať. Dnes už trikrát, všade samé schody, už si ledva nohy vlečie. Ani zamračená suseda z vyššej vekovej kategórie jej náladu nezlepšila, takmer do nej vrazila. Tá jej tupá tvár, ako ju len neznáša, odpor k nej si ani pestovať nemusela. Prvé stretnutie a hotovo, […]

December, zimný mesiac, práve beží jeho druhá polovica. Vianočné obdobie, aj takto sa mu dá povedať. Zima a tma, nič iné za oknom nie je. Vlastne, ešte čosi, svetielka, ktorými si ľudia zdobia príbytky. Drobné, väčšie, biele i farebné, svietiace trvalo či prerušovane. Nádhera, hovoria mnohí. Visia na domoch, stromoch listnatých i ihličnatých, nájdu sa aj na plotoch […]

Cesta zasypaná snehom, pod topánkami mi vŕzga. Ako v horore, pomyslím si a trochu sa pousmejem. Občas mi na oblečení pristanú tancujúce snehové vločky a pohodlne sa usadia. Pozorujem ich jemnosť a krásu, zdajú sa mi fascinujúce, malé a nádherné. Rútim sa ulicou, oproti mne občas človek. Nevnímam, som trochu ako naprogramovaný stroj. Dostaviť sa na vopred […]

Lavička. Stojí uprostred zelene, akoby bola ukrytá pred zrakmi ostatných návštevníkov parku. Pozná ju, šantil okolo nej ešte ako dieťa. Boli časy, odrazu sa pred ním otvoril úplne iný svet. Detstvo, s bratmi sa tu čosi navystrájali, mama na to často spomína, vraj bol poriadne živé dieťa. Tvárou sa mu mihne šibalský úsmev, rýchlo ho však potlačí. Dnes nie, žiadne […]