dadama

Miestnosť, steny biele, nikde ani štipka farby. Hm, otáčam hlavu, akoby som tu ešte nikdy nebola. Opak je pravdou, toto miesto je takmer mojím druhým domovom. Ani nápad, chce sa mi protestovať, takto by som to určite nenazývala. Sedím pri stole bielej farby a niekam hľadím. Šanóny, je ich tu toľko, stoja tu ako pyramídy. Veľký poriadok tu nie je, ale to všetko […]

Ulica plná ľudí, vidím ju, len akosi ju nevnímam. Mohol by som, času by som mal. To áno, ale… Moje myšlienky, všetky som sústredil na prácu, môj veľký deň sa približuje míľovými krokmi. Teším sa, ale aj obavy, mám ich, nezapieram. Aby nie, toto je projekt, na ktorom mi skutočne záleží a dôvera vedenia podniku sa dá stratiť len raz. Nemôžem si to dovoliť, […]

Zapne svetlo a nadvihne nohu, jedenkrát, dvakrát, trikrát. Hm, malá či veľká násobilka. Boli časy, pomyslí si a všetky čísla hodí za hlavu. Nemá ich rád, akosi mu nikdy nešli pod kožu. Snažil sa, ale ako by to povedal. Ešte aj učiteľka bola proti, jednoducho posadnutá matematikou. S číslami si líhala do postele a potom s nimi vstávala. Predstava mierne […]

Šálka na stole a v nej káva. Jeho obľúbená, ešte aj smotanu si do nej dal. Niekoľkokrát ju premieša, ale lyžičku nepoloží, má ju v ruke. Je strnulý, nehýbe sa, akoby to ani nedokázal. Okamih, lenže tento je zvláštny, až príliš. Až potom, keď príde k sebe, nie celkom, iba čiastočne, kladie malú antikorovú lyžičku na podšálku. A hľadí pred seba, […]

Posteľ, biela bavlnená plachta. Klasika, Erika má jednoducho taký vkus, ako kedysi. Iné neboli, usmieva sa zľahka a presne vie, o čom hovorí. Nuž, boli to iné časy, žiadne plné regály tovaru, nedostatok všetkého. „Dobré ráno, mami, ako si spala?“ vypytuje sa Eva, len čo vystrčí nos z izby. „Nestojí za reč,“ mávne rukou a akosi jej nie je do reči. Hm, […]

Štvrtok, takmer koniec pracovného týždňa. Nie je to také zlé, ale piatok by sa zišiel. „Ahojte, babenky, tak zajtra,“ dostanem zo seba, kým si prehodím pripravenú tašku cez plece. Zbalená a rozhodnutá, jednoducho odchádzam, mám plné zuby všetkých vedúcich pracovníkov, ktorí odo mňa toho toľko očakávajú. Až priveľa, deň čo deň, akoby som ani človek nebola. […]

Nohavicový kostým a do toho vhodné tričko, všetko zladené aj farebne. Zrejme to nebude štýl pre každého, ale k nej sa akosi hodí. Nádvorím vykladaným masívnou dlažbou sa ozýva zvuk, klopkanie podpätkov. To ona, kráča k masívnym dverám. Schodište, stúpa smerom hore a situácia sa niekoľkokrát opakuje. Postojí, niekoľkokrát sa nadýchne, tých schodov bolo […]

Ruky, jedna a druhá. Výborne, mám dve, dokonca ich rozlišujem. Pravá, ľavá, odkrývam skutočnosti, ktoré už dávno viem. Hovorím tomu potreba, jednoducho ju mám, tu a teraz. Žiadne hlboké myslenie, do toho sa nepúšťam. Možno by som aj chcela, lenže… Nie, nechcem, ani váhať nemusím, vôbec o tom neuvažujem. V prstoch držím čosi. Bavlna, inak pletacia […]

Skriňa plná oblečenia, tričko, žlté, červené a kdesi v rohu biele. Siaham po nich, len ako si vybrať. Nič strašné, každé má len mierne iný strih. Ten ma nezaujíma, skôr farba. Červená a žltá, asi pôjde za mnou všetok hmyz. Fuj, nechcem si tú háveď ani predstaviť. Beriem si bielu, nenápadnú, obyčajnú, som s tým spokojná, aspoň ma nebudú prenasledovať. […]

Stolička, chrbát pohodlne opretý, pravá noha preložená cez ľavú. Poloha, ktorá mi vyhovuje, veľa toho asi nevymyslím. Ale niečo by som spraviť mohla. Áno noha, vymieňam pravú za ľavú. Nutné to nebolo, rozhodla som sa. Sama sebou, takto mi to vyhovuje, spravím, čo chcem. Úvahy, je ich okolo mňa toľko, každý deň ponúka ďalšie a ďalšie. Lietajú mi okolo […]