Šálka na stole a v nej káva. Jeho obľúbená, ešte aj smotanu si do nej dal. Niekoľkokrát ju premieša, ale lyžičku nepoloží, má ju v ruke. Je strnulý, nehýbe sa, akoby to ani nedokázal. Okamih, lenže tento je zvláštny, až príliš. Až potom, keď príde k sebe, nie celkom, iba čiastočne, kladie malú antikorovú lyžičku na podšálku. A hľadí pred seba, […]

Posteľ, biela bavlnená plachta. Klasika, Erika má jednoducho taký vkus, ako kedysi. Iné neboli, usmieva sa zľahka a presne vie, o čom hovorí. Nuž, boli to iné časy, žiadne plné regály tovaru, nedostatok všetkého. „Dobré ráno, mami, ako si spala?“ vypytuje sa Eva, len čo vystrčí nos z izby. „Nestojí za reč,“ mávne rukou a akosi jej nie je do reči. Hm, […]

Štvrtok, takmer koniec pracovného týždňa. Nie je to také zlé, ale piatok by sa zišiel. „Ahojte, babenky, tak zajtra,“ dostanem zo seba, kým si prehodím pripravenú tašku cez plece. Zbalená a rozhodnutá, jednoducho odchádzam, mám plné zuby všetkých vedúcich pracovníkov, ktorí odo mňa toho toľko očakávajú. Až priveľa, deň čo deň, akoby som ani človek nebola. […]

Nohavicový kostým a do toho vhodné tričko, všetko zladené aj farebne. Zrejme to nebude štýl pre každého, ale k nej sa akosi hodí. Nádvorím vykladaným masívnou dlažbou sa ozýva zvuk, klopkanie podpätkov. To ona, kráča k masívnym dverám. Schodište, stúpa smerom hore a situácia sa niekoľkokrát opakuje. Postojí, niekoľkokrát sa nadýchne, tých schodov bolo […]

Stolička, chrbát pohodlne opretý, pravá noha preložená cez ľavú. Poloha, ktorá mi vyhovuje, veľa toho asi nevymyslím. Ale niečo by som spraviť mohla. Áno noha, vymieňam pravú za ľavú. Nutné to nebolo, rozhodla som sa. Sama sebou, takto mi to vyhovuje, spravím, čo chcem. Úvahy, je ich okolo mňa toľko, každý deň ponúka ďalšie a ďalšie. Lietajú mi okolo […]

Prehodím perinu, do nosa mi udrie vôňa. Hm, skôr pach aviváže, ktorý je taký dotieravý. Už niekoľko hodín mám tento dojem, akoby sa neustále vznášal v miestnosti. Zbaviť sa ho? Nemožné, ani otvorené okno nepomôže nadlho, o chvíľu je späť. Sedím a moja noha vkĺzne do ponožky. Najprv pravá, potom ľavá, pekne jedna po druhej, klbčenie je neprípustné. […]

Kuchyňa, malá miestnosť nášho bytu. Klasický panelák, jeden z mnohých kdesi uprostred sídliska. „Kdesi“, slovíčko, ktoré sa sem nehodí. Už ako malá som presne navigovala kamarátky, keď som ich chcela pozvať domov. Podstatné bolo detské ihrisko a hojdačky, jediné v širokom okolí. Super poznávacie znamenie. Z detských priateľstiev som už vyrástla, ale byt […]

Sedím na stoličke, obe ruky mám kdesi pod bradou. Podopieram si ju. Póza, netvárim sa dôležito, ale zotrvávam si na svojom. Nehýbem sa. Ale prečo? Mohol by som, úplne slobodne. Lenže, je to o mne, moje rozhodnutie je dôležité. Nikto okrem mňa tu nie je, som na to sám. Predo mnou miska, biela s farebnými kvietkami, plná arašidov. Solených. Mňam, dobrota, ktorá […]

Spolu, som s ňou. Jedna vedľa druhej, moje nadšenie je možno zvláštne, vychádza však z môjho vnútra. Akoby bolo niekde vo mne ukryté, kdesi hlboko. „Si taká mladá,“ povedali by niektorí bez toho, aby o mne niečo vedeli. Aspoň niečo. Hm, mladá… Mladosť je krásna, ale definovať ju, to je niečo iné. A ja, naozaj som ešte mladá? Pýtam sa, akoby som to […]

Ráno, istý úsek dňa, pomaličky sa prebúdzam. Káva, cítim ju pod nosom, asi ju aj vidím. Kávové zrná, nádherne tvarované, chcem ich cítiť medzi prstami. Presne viem, aké by to bolo, jednoducho som si istá. Farebná dóza s obrázkom drobných kvietkov, to je ona, tam ju skrývam. Hermeticky uzatvorená a potom… Otvorím ju a všade okolo mňa nádherná vôňa. […]