dadama

Sedí v lavici, akoby tam ani nepatrila. Blonďavá ofina spustená do čela, možno jej prekáža aj vo výhľade. Nezáleží na tom, je to jedna z vecí, ktoré sa tu neriešia. Mohli by sa, veď ako sa vraví, dobrého pedagóga zaujíma všetko. Hm, dobrý pedagóg, každému vyhovuje niečo iné, jednotné pravidlo pre podobnú definíciu neexistuje. Som opretá o lavicu, nie […]

Som tu, stojím takmer na mieste. Nehýbem sa, moje nohy sú statické, akoby boli prikované k zemi zvláštnou silou. Tenisky biele, kdesi vzadu s písmenami. Čiernymi, vnímam kontrast, je skutočný. Biela a čierna, dve farby, ktoré môžem, dokonca ich rád kombinujem. Zelená, červená a tie zvyšné, ani existovať by nemuseli. Pre mňa nie, táto farebná škála je skôr pre […]

Príbeh, v ktorom môže byť ktosi ukrytý. Ak chcete, hádajte. Prsty, tie malé potvory. Nechcú poslúchať, akoby im ktosi v mojej blízkosti dával pokyny. Jeden za druhým. Áno, zlatá obrúčka, ktorá pre mňa toľko znamená. Aj tá tu je, aha, vidím ju. A keby len to, dokonca sa s ňou hrám. Doslova nie, len s ňou občas otáčam. Ide to krásne, tak ľahúčko. Koniec, […]

Sedím, ležím, ani neviem. Pravda bude kdesi v polovici, z každého trocha. Za oknom to nevyzerá veľmi vľúdne, na krajinu padá tma. Obrazovka počítača, akoby sa chcela prispôsobiť, ešte chvíľka a stmavne. Starká. Telefonovala mi, samozrejme za pomoci moderných prostriedkov dnešnej doby. Učenlivá je, som na ňu hrdá, nie každý človek v jej veku to dokáže. […]

Len niekoľko krokov, veľa ich nie je. Naozaj nie, vlastne, ani na tom nezáleží. Jeden, dva, tri a potom ešte niekoľko. Kuchyňa, neveľká miestnosť pomerne dobre zariadená. Prakticky, toto slovo bude výstižnejšie. Otváram dózu a ponáram do nej ruku. Moje prsty, sú vo vnútri, ale netrvá to dlho. Bylinky, to je ono, preto tá vôňa. Úžasná, vchádzajúca do môjho nosa. […]

Tričko či košeľa? Dnes vyhráva to jednoduchšie, navliekam sa do svetlomodrého trička. Na pohľad nič moc, ale ja riešim pohodlnosť. Vyhovuje, končím vetu a dávam bodku. Musím, viac sa k oblečeniu vracať nebudem. Nemôžem , som jednoducho taký. A prečo nie? Saká, košele, kravaty. Nech sa páči, ale dnes nie. Mám toho plné zuby, akoby som bol stále pod tlakom. Bŕŕ, to […]

Noc, za oknom tma. Lampy svietia, ale život na uliciach utíchol. Stojím a pozorujem, mĺkvo, bez slova. Mám pocit, že tak to má byť, a keby aj, nikto okrem mňa tu nie je. Ale iba chvíľku, akosi mi začína byť chladno. Po kúpeli sa mi to stáva, prejdem do izby a babuším sa do županu. Hneď je to lepšie, keby tu bol Michal, pomyslím si. Púšťam z hlavy, ešte tri […]

Oči, vidím jej priamo do nich. Sú hnedé. Nie ako tie moje, u mňa vyhráva zelená. U nej nie, je to len hnedá, akoby som pred sebou videla koňa. Kôň, to milé zviera, stretávam jedného cestou k Silvii. Priateľka a kôň kdesi v susedstve, o dva domy ďalej. Nádherný, z času na čas ho obdarujem. Jablko či mrkva, aspoň kúsok. Tie jeho oči, vždy na mňa pozrie. Teraz to […]

Sedím, nohy prehodené jednu cez druhú. Nemala by som, viem to veľmi dobre. Lenže, odbúrať čosi ako zvyk, nie je také jednoduché. Hnedé oči, vidím ich priamo pred sebou. „Pani Morávková,“ počujem k tomu aj hlas. Doktor, len on to môže byť, jeho pokyny sú také dôrazné. Kŕčové žily, dostala som ich do daru. Dedičstvo po otcovi. Spomínam si, ani jeho nohy […]

Hnedá a zelená, dve farby z pestrej ponuky. Neviem prečo práve tieto, ale skutočnosť je potrebné prijať. Nič viac, nemá to význam. Zamýšľam sa, zasa to na mňa prišlo. Oči, jedno i druhé, asi najväčšou zvláštnosťou pre mňa je ich podobnosť. Pravé rovnaké ako ľavé, neviem, ako je to možné. Dve farby, ani najlepší maliar by ich nepomiešal lepšie. Nedalo […]